Hurá na mólo...námorné!

Morské záležitosti sú pre mňa srdcové. Lenže žltú som oblúkom obchádzala a nič moc mi nehovorila, AŽ...kým som neobjavila túto koženku. Prúžky sú zas večná klasika. Od pohľadu niekedy nie je ďaleko k nápadu a strmou cestou k realizácii.



30x30cm rozložená, na magnetku, malá a pritom skrýva celý svet. Podlepená ronofixom aj z koženkovej strany. Tu veru nastala malá patália. Šila som ju na spôsob jednoduchého vrecka a pri konečnej úprave som zistila, že koženka je až moc citlivá, ale asi som to mala skôr vziať cez vreckovku. V každom prípade chúďatko som ju popálila...fňuk. A tak prišla tá pravá výzva. Kladivo, priechodka, točená šnúrka, alebo mašlička? Neviem sa rozhodnúť a som rada, že som bola tak nešikovná. Lebo nakoniec sa táto krásavica viac ako vydarila.



Môj pokus o modeling je skôr pre Vaše pobavenie. Do pozornosti dávam utešné zátišie inkriminovanej žehliacej dosky a žehličky, Betmenových činiek, mojich forever loved ones jeansov s dierou na kolene, aj upatlaného zrkadla. Ale kto by sa o to staral keď má "kabču" aj "gorále."
Prebehla som ňou jednu akciu a stala sa mojou obľúbenkyňou a v zápätí nielen mojou, ale aj kamarátkinou. Už ju doma nemám, ale som na ňu na modelku veľmi hrdá. Je z lásky darovaná.Tak nech sa jej darí na Dánskych plážach aj na tej Oravskej priehrade. Lebo k vode teda rozhodne patrí.
n.

Prázdniny!

Začali. Cítim sa skvele. Aj keď ranný budík  mi vždy pripomenie, že prázdniny tu sú pre mňa už len ako krátkodobá dovolenka z práce, predsa len vždy takto na začiatku júla sa zhlboka nadýchnem, doširoka usmejem a na chvíľu si to školské detstvo pripomínam.

Celkom som sa za posledné týždne činila, u mňa nad pomery a tak budem mať celé leto asi o čom rozprávať a písať. Fakt všeličo. Príbehy nových prikrývok, kabeliek, taštičiek, opravených nohavíc, papierových tvorení. Už opadol stres z dokončenia prác na výstavu. Kto by mal chuť príďte sa ešte tento týždeň pozrieť sem. Tretia výstava je rovnako hektická ako tá prvá ak nie viac. Ale čo je dôležité, prišiel čas projektov, ktoré som odkladala, ale pri pomyslení na ne mi srdce skáče. To preto, že to sú tie vytúžené. A aj keď som presne ten typ čo si robí na všetko zoznamy, dlhé, predlhé a ešte dlhšie, tentokrát skúsim upustiť a nechám sa unášať ako vlajka vo vetre.



Čo mi pripomína, fabric bunting alebo látkové vlajky, mi behali po mysli veľmi dlho predlho. Nedávno som však spravila "menší" nákup. A hoci som ich neplánovala, látky na mňa doslova kričali. Akoby aj nie keď mi ako bonus k nákupu pridali kúsok látky práve s vlajočkami. Kto chce nakúpiť tak tu. K tomu ultra rýchly postup, jeden švík a obojstranná madejrová krajka po mame. Tak šup do toho, budú sa Vám šiť jedna radosť. Ja som si spravila rovno dve.
Tak a teraz hurá na tie prázdniny, rozhodne to neznamená prázdne dni!
n.

Velkáčska deka pre Malkáča

Spojené, zdanlivo nespojiteľné. Pár rokov a možno aj mesiacov späť by ma veľmi nenapadlo kombinovať deku pre bábätko s dospeláckym vzorom. To bol vždy samý macko, kvetinka, mašlička a žiarivé farby. Lenže tento malkáč je poriadny velkáč, to sa musí nechať.

V tomto mini projekte vzniklo všetko ako nové. Ako nové som použila krásne hebučkú a mazlivú spodnú vrstvu, velkáčsky chevron vzor a výšivku. Ano, ano dokonca som si trúfla na celé meno, nie len iniciály. Pravda, trochu som si prácu odlahčila. Táto deka nie je práve najtechnickejšie zložitá záležitosť čo sa šitia týka, ale keď práca teší, netreba na nej hľadať muchy. Len nech sa v nej dobre spí, hrá a tak celkovo žije.

Pretože mi trocha toho mazlivého nebíčkovo modrého flísu ešte zostalo, chcem sa vyhrať a pomazliť tiež. Tentokrát viac pasteloviek, ale vzory nech zostanú. Dorazila nová várka látok, lákajú ma už na diaľku.

Prikrývka 70x90cm plná radosti od samého začiatku, s nutnkaním poskladať sa ako origami, aby som sa do nej mohla zabaliť tiež...vtipná predstava. Za to rozštvrtenie by to určite stálo.

n.

Ako sme sa vyšňorili...

Tak sme svadbovali. A bolo báječne. Celý čas. Až do rána hodovali, vykrúcali na parkete, spievali. Milujem také dni. Keď sa presvedčíte, že svet je naozaj krásny, ľudia sú milí, štastie existuje a láska je všade.

Aj sme sa veru patrične vyobiekali. A niečo som nám k tej príležitosti vytvorila, také to finále, čerešničku na torte. Dokonca aj Betmen sa nechal prehovoriť, rozumejte musel. Nie je ten oblekový typ, čo plne chápem a tak som to vymyslela inak. Po našom. Ale myslím, že nakoniec bol vlastne rád.


Kabelka z lososovej koženky. Pánsky motýlik z posledného zbytku látky z mojej prvej deky. Mašlička na kabelku z látky, ktorú mi v meste kúpil Betmenov brat, takmer na slepo deň pred svadbou, ale ako tak sme to trafili.
Jednoducho podarený deň, keď všetko bolo presne tak ako má byť a tak ako si to vysnívate.
n.

M&T ... svadbujeme...

Svadbujeme. Zajtra. A tak som si dnes vzala voľno. Na prípravy. Alebo, aby som sa dospala. Čas vstávania sem písať nejdem, ale verte bola to pekne nekresťanská hodinka. V každom prípade som sa dnes nikam nenáhlila, a pri tom aj veľa stihla. Vyprala, vyžehlila, všetko pekne nachystala, dokonca aj kabelku som spáchala a nakoniec upratala. U nás to totiž pred každou slávnosťou po odchode z domu vyzerá ako po výbuchu a náhlenie k tomu. Zle vyrátaný čas, stále sa nejak motáme a raz sme dokonca skoro nestihli ako jedna nevesta kráča k oltáru. No a v štádiu kedy nájdete tuniaka v konzerve a rožok v sáčku odložený na botníku v chodbe v košíku na kľúče, to naozaj deň voľna chce. Snažila som sa prísť na pointu tohto Betmenovho nákupu, ale nepodarilo sa mi to. Tak som zmlsla laskonku z výslužky a dala som si kávu pekne vonku na slniečku. Vyplytvaný dovolenkový deň? Možno, ale ja som spokojná.





No, ale k veci. Vankúšik na prstienky. Vo farbách výzdoby. S výšivkou. ktorá mi zabrala päť hodín a tulipánmi šitými cez papier. Čo to budem rozpytvávať, zabojovala som a takto to dopadlo. Ja myslím, že celkom dobre. Neveste a ženíchovi sa páči. Vlastne nemám už čo dodať, bolo to príjemné tvorenie.

Tak teda. Nech sa to zajtra podarí. Ja sa už  veľmi teším.

n.

Chevron máj láv/DIY chevron clutch

Už som písala, ako to mám so vzormi? Asi áno, milujem veľa a všade... dosť pokrok oproti minulej dekáde keď všetko muselo byť len zladené a práve nie extravagantné. Asi, že časom cítim viac s tou originalitou ako konformitou.
Špeciálne cik cak aka chevron. Už som raz svojrázne tvorila na svôj spôsob v tomto príspevku. Látku, ale vo veľa eshopoch nemajú a keď už, na moje projekty by som sa nedoplatila, ale "kdo si počká, ten se dočká!" Tak som si raz na potulkách mestom spravila celkom náhodne takú menšiu niekoľko metrovú radosť.

Clutch kabelka je daľšia záležitosť môjmu srdcu milá, doma na poličke občas nejakú ulovím, na nejakú tú inú príležitosť. Túto som riešila ako vianočný darček a inšpirovala som sa v blogovom svete a najmä na blogu Say Yes, kde nájdete ako na to. Strapček, ako retro bonus. Obdarovanou opäť moja sestra. Napredujem, mám aj modelku!


Veľkosť 38x38cm, koženková premiéra. Myslím, že nezostane len u jednoho kusu.

A čo sa deje u nás? Vážne som si myslela, že sa po novom roku naštarujem, rozbehnem. Ibaže zrýchlila som len pracovne a kreativne skôr vyhorela. Ale možno za to môže fakt, že chodím domov uťahaná ako šteňa, a vrcholom kreatívnej aktivity je naskladanie riadov do umývačky. Zúfalé. Našťastie pre mňa to mám šancu teraz pretlačiť aj keď tvrdo cez stenu. Začnem restami. Aáááá. Videla som ten šuplík s odloženými projektami, s tými naplánovanými a tými sľubovanými, kde už termín neznesie odkladu. Takže "fingers crossed", musím sa do toho pustiť.Trocha viac denného svetla a konečne v dohľade pár voľných víkendov nech mi sú pomocníkmi. A začnem hneď ako sa uzdravím. Amen.
n.

Košík plný radosti / Sewing Basket

Tak toto je niečo. Pre mňa osobne veľmi veľmi veľké. Toto už nie je len košíček, alebo košík. To je košisko!!! Je veľmi povzbudzujúce keď už aj rodina zachytí, že to vaše tvorenie nie je len také hrajkanie, ale seriózna záľuba a takto krásne Vás podporí. Darček naozaj na potešenie.

Radšej Vám ani nebudem ukazovať čo mám za úložisko na tvorivé propriety teraz. Také čosi plastové pripominajúce skôr inštalatérsku krabicu. Betmen sa poteší, lebo podedí do komory na šraubováky. Ale dosť, odteraz aj tvoríme štýlovo.

Ako je to s Vami a s ukladaním všetkých tých potrebností, ktoré musíte mať po ruke pri každom projekte ako ten inštalatér svoj šraubovák?
n.

Kozmetické rapsodie po Xté

Neviem čo dodať k tomuto výrobku. Pre mňa už praxou dokonale zvládnutý. Tentokrát taštička obohatená o vnútorné vrecko.

Látkových variácií na výber koľko len chcete. Príležitostí ako použiť a koho obdarovať neobmedzene.
Jednoduché, alebo kombinované, všetky sú pekné. S každou novou látkou je to iné.

Stihla som tento rok aj dve naozaj mega veľké, ako výzvu. Jediné čo ma napadá k tomuto seriálu je kompletný viac kusový set. No možno sa ešte v tomto roku dočkáme.
n.

Aby aj stôl vianočným bol /Xmas Mug and Table Coasters

Tematické tvorenie. Ešte rýchlo kým sa ten vianočný čas toho roku pominie. Najmä v novembri a decembri som sa celkom z nitky utrhla a asi po prvýkrát som šila niečo v duchu blížiaceho sa sviatku. Najvianočnejšie veci, ktoré vznikli bolo pár setov prestieraní na vianočný stôl a pár na ten obývačkový vianočný, keď príde návšteva na varené vínko.



Mala som šťastie na dobrú cenu vianočných látok a bolo mi ľúto utratené peniaze a látky schovávať v šuplíku. Niektoré už robia radosť, niektoré odložíme do daľšieho roku skúsia šťastie v druhom kole.





Stihli ste vianočne tvoriť? Ale viete čo? Ja viem, že ste stihli, už som si blogy prešmejdila a som priam inšpiračne zavalená, budem mať čo robiť, aby som to spracovala.
n.

Našité...len oznámkovať

Pamätáte si učiteľské zápisníky? Ja ich mám zafixované so sivým pogumovaným obalom. Od mojich školských čias sa podstatne zmenili. Sú lepené a modré, no rovnako žalostne bez invencie.
Začalo to nevinne, len požiadavkou na darčeky od mojej kamarátky učiteľky. Celkom som si chcela vyskúšať niečo nové a tak som sa hrala. Vôbec som nečakala čo všetko taká drobnosť odštartuje.

Teda najprv vzniklo pár obalov na učiteľské zápisníky a jeden mini peračník. No uznajte ten klasický učiteľský zápisník je fakt des a to si nechcem prihrievať polievočku.

Lenže viete ako to medzi babami chodí, a s učiteľstvom to nemá nič spoločné.
Nasledovali obaly na veľké zošity a väčšie peračníky v druhej sérii

Lenže podaj prst... Ale v dobrom teda.... tak neviem čo sa vám vybaví pri pohľade na tretiu sériu? Podľa mňa moje obaly zahltili minimálne polku zborovne. 

Tak dúfam, že sa všetky dámy potešili, známkovať a učiť sa im teraz bude veselšie a malý nespratníci sa budú len trhať, aby im pani učiteľky jednotky zapisovali. 

n.

Hu hu hu....

Veľká rýchlovka. Aby si na dovolenku zbalila, a nič nezabudla. A že to bola čisto dámska jazda napadlo ma, že žúrovať sa isto bude. Taká spacia maska nebude na zahodnenie, keď sa do hotelovej izby baby dostanú krátko nad ránom.
No, ale takto, pár postrehov, k týmto už u mňa prefláknutým kozmetickým taštičkám. Dve pre mňa procesne nevyhnutné vylepšenia a jedno len tak, aby som si to vyskúšala.

SY Ikea nažehľovacia páska. Môj momentálne najlepší priateľ. Drobný detail na konci zipsu, štvorček látky naozaj neveľký sa mi vždy veľmi ťažko šil. Posúval sa, krútil, veľakrát nesadol kam mal a ako som chcela. Teraz som ho skrotila a pred samotným šitím ho jednoducho páskou k zipsu prikovám. Zhrniem v krátkosti. Pre také ako ja, pre chvíle, keď trpezlivosť opúšťa, keď stres z nepodarenia narastá, je tu Vaša páska Ikea. Aby šitie bolo radosťou!

Vatelín vs. Rono. Skúsila som použiť na výstuž masky samotne rono a aj vatelín. Vatelín bol mäkučký, ale nedržal veľmi tvar, pri šití to bola na takú malú vec skôr oštara. Rono, bolo super, a v konečnej fáze vyzeralo tip top, ale samotná maska nebola tak poddajná pri používaní. Prosto príliš tvrdá a neskrotná. Od teraz používam rono a na vnútornej strane naň ešte pridám vatelín. Huhu, keď si neviete vybrať použite oboje!

Aplikácia, na taške nažehlená a vyšívaním oblemovaná. Pekný detail len si dajte pozor, aby ste to nepárali ako ja, lebo som si to celé spolu zošila. Teda na budúce aplikujeme ešte na začiatku a nezmyslíme si vymýšlať blbosti keď už je hotovo, ano? A potom aplikácia sa dá aj halabala prešiť do šišatých elíps ako mám na maske, vyzerá to bláznivo, a vcelku to odbúra stres, že nie som schopná šiť v bezchybných kružniciach. Posledný postreh teda znie. Vynájdi sa!

Pekný deň.
n.

Oui, oui, Paris!!!

Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.

Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?

Krásnu nedeľu.
n.

Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam                                                                                        

Vtáčik za vtáčikom/ Birdcage pillow

Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak  nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.

Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé,  to vyšívanie, poviem Vám. Klietka  retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.

A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.

Ušila mi tašku...

Hm.... vezmem si ju na lúku keď pôjdem na bylinky?....

....alebo keď vyrazíme na výlet a piknik k vode?

Krásna. A dnes som ju už aj vyskúšala, a veru obstála.
Janka z blogu Jane33 a autorka výzvy Ušijem ti tašku si vylosovala práve mňa komu tašku ušije a daruje. A ja veľmi pekne ďakujem.

Jeden by neveril v akú krásnu a užitočnú vec sa môže premeniť jedna sukňa, ktorá na vešiaku v obchode čakala iste veľmi dlho.. ako sukňa bola teda totálne stratená o tom som presvedčená. Pst, lebo Janka mi to prezradila a ja jej verím. Pod jej rukami sa, ale premenila na skvelú tašku s dôvtipnými detailami. A o tom bola táto výzva, Jankou do bodky splnená. Ehm, asi nebude prekvapením, že mlieko a zemiaky v nej vláčiť nebudem.

Tašku som šila aj ja, pre Simonu, ale ešte len putuje k nej a tak nebudem prezrádzať, ktorým smerom sa moja fantázia uberala. Tak nabudúce.

No musím rýchlo prebehnúť aj ostatné blogy, aby som videla aké krásne diela sa nám tu narodili.
n.

Klasika je dobrá

Tento vzor sa mi neomrzí. Látka má možnosť skvele vniknúť a je to také jednoduché.

Dala som to ako pokus na maminej veritaske s dátumom narodenia ešte dávno predo mnou. Na výplň som použila namiesto klasikého vatelínu arachne ako mi poradila Jola z Jahodovky.

Pracovalo sa celkom dobre, arachne tak nenafúkne celú prácu. Niekedy mám chuť na napufkané vankúše a niekedy nie, je to dobrá alternatíva. Ušitý už pred riadnym časom, ale ďalšie veci mám ešte chvíľu v procese, kým sa dostanú na svetlo sveta. Ide to pomaličky, ale snažím sa neprepadnúť panike, aby sa zo zábavy nestalo naháňanie. Dnes sa mi podarilo nerušene celé poobedie rezať látku na deku a to tiež vylepšuje náladu, realizovať konečne svoju predstavu.
n.

Ako na diabolský satén....???

Bojovať, bojovať a bojovať. Tak to máte tak, keď máte povinnosti a nájdete si robiť čokoľvek iné ako to čo máte. Mám toho na zozname až až, ale povolila som a spravila tieto dve spacie masky na želanie mimo plán. Do troch dní a sama od seba, náležite zo svojej aktivity prekvapená. Lenže, ako to tak u mňa býva, z hodinovej záležitosti som spravila trojhodinovú. Lebo šak ja musím vymýšľať novoty nie? Dopadlo to tak, že som nakoniec skončila u pôvodného plánu. Aké zmysluplné využitie času, že?

Nejdem písať čo a ako sa mi nedarilo, ale pár poznámok to hádam znesie.

Ponaučenie číslo jedna: Satén zásadne striháme.
Satén je jemný....to by fakt nikoho nenapadlo. Rezať ho rezákom na podložke teda hrubá chyba. Lebo sa mi dostal do mini zárezov mojej dosky a pri vyslobodzovaní stačila jedna zabudnutá nitka a celý blok pustil očko.

Ponaučenie číslo dva: Prešívanie prenechám len čínskym a taiwanským krajčírkam.
Pôvodný plán, vystužit vatelínom a prešiť nech je pekne napufkaný a maska jemná k očkám sa vôbec nepodaril. Celé to ťahalo, čo by až tak nevadilo, lebo pnutie nite sa dá predsa upraviť. No po prvom pokuse, keď som sa až dokonca tvárila, že sa to samo spraví, TO celé vyzeralo ako plácačka na muchy...
Treba niečo dodať? Nažehlila som tam Ronar, hotovo, účel splnený. Na viac pokusov nebola energia.

Niekto nejaká rada ako na satén?
Mám doma asi pol metra. Ešte, že to bola pôvodne nejaká darčeková nočná košieľka pribalená k časopisu Elle. Ako skúšobný materiál mi to aspoň nie je ľúto.
n.

VÝZVA - "ušijem Ti tašku"

 Takáto aj s peňaženkou, wau....Via

Som unesená Jankinou výzvou. Milujem projekty s dobrým nápadom a to tento rozhodne je! No a o čo ide? Predsa o tašku. Ušijem tašku. Janka spraví čary máry a priradí mi daľšiu šikovnú kočku, ktorej tašku pošlem. A čo je na tom najlepšie? Že darček dostanem aj ja, lebo aj mne nejaká šikovnica nejakú tašku pošle. Paráda.

Priznám sa mám pár tote tašiek a rozhodne ich na nákupy využívam. Igelitka mi príde ako veľká zbytočná márnivosť, ktorá naozaj nie je potrebná, a navyše ohavná. Ale priznám sa aj u nás sa nejké nájdu. Žiadna výhra, ale niekedy to inak nejde, no aspoň to pre nás nie je jednorazová záležitosť.

Pre tento projekt sa veľmi teším, chcela by som niečo svoje, strihom aj nápadom, tak si držím palce. Ale chce to aj nejakú inšpiráciu, že? Lebo tote už dávno  nie je neforemná a uniformná, je krásna a užitočná.

A ako ste na tom s tote taškami vy? Nosíte alebo nie?
Nekupujte IGELITKY, noste TOTE!
Tak šup k JANKE a hlásime sa dámy a páni!
n.

Tá je ako pre mňa....Via

Táto zas skvele vymyslená...Via

Rozlietané hlásenie

Hlásim sa, že žijem. Až moc rýchlo zase asi, ale vidím to tak, že by som potrebovala vstávať ráno o piatej, aby som stihla všetko. Lenže ja som spáááč, aj keď ten budík chudák bljaka každý deň už o šiestej, aby schytal šajbu o perinu, ja aj tak potiahnem ďaľšiu hodinu. Víkendy su mini krátke a v nedeľu večer premýšlam, kedy som akože odpočivala? Aj vy to tak máte? To aby som si napísala rozvrh, či čo.
Nevadí, pred pár týždňami sa mi ešte podarilo dotiahnuť ďaľší darček a za veľkej juchandy na chate v Liptovskom Jáne prednedávnom aj odovzdať. Taká moja klasika, ale keď šije sa veľmi dobre. A hlavne nedám na tie masky na spanie dopustiť, lebo juchalo sa óóó dlho, a rané slniečko, aj keď po zime už vytúžené tak trošku liezlo na nervy.
V každom prípade som momentálne zmietaná v nejakom zvláštnom jarnom chaose. Rozpletený pouf, na stroj sa nemôžem ani pozrieť, bez energie. Výstava sa blíži a bolo by treba konečne nejaké to dielo započať.
Ale vlastne by mi možno pomohlo sa na to vyspať, čo teda dnes po dobrotke Piri Piri kura podľa Jamieho Olivera nebude problém. Som sa pochlapila.
A ako to tak po sebe čítam, aj tento príspevok je akýsi rozlietaný, idem radšej mrk k Vám, naladím sa.
Premýšľam, čo som Vám ešte chcela...?
n.

2 v 1/ Crossbody Bag

Veľmi praktická. Až som to vôbec nečakala ako perfektne sa podarila. Inšpirácia v časopise Diana Patchwork ešte z minulého roka? E. si ju vybrala a ja realizovala. Vybrala si sama farebnú kombináciu a proti manšestru ja som teda nemohla nič namietať, lebo sa mi s ním dobre kamaráti. Myslím, že si musím ušiť jednu tiež, keď som ju dokončila asi pol hodinu som v nej chodila po dome a premýšľala akú výhovorku si mám vymyslieť, aby som jej ju nemusela dať. Lebo na rameni vyzerá fakt dobre.

Aj keď strih je veľmi jednoduchý a vlastne to bola hračka, pár detailov som robila prvýkrát. Posunovateľné ucho a prechodové dierky. Pravda, Betmen musel s razidlom pomôcť, lebo to by som ja nedala. Takže vlastne aj Betmen je moja nová švadlenka! Okrem toho, že je obojstranná, karabínky sa dajú precvaknúť do vrchných prechodových dierok a tak vznikne fakt veľká veľká taška. Budúca mamina E. iste ocení. A keď nebude treba, priechodky tvoria pekný detail. No dobre dobre, už sa nejdem chváliť, je proste super. Bodka.

n.

Ruská Rozprávka/Russian Fairytale

Ruská rozprávka. Aj keď dnes pre našich hokejistov pod olympijskými kruhmi jedna skončila, táto deka a jej malá majiteľka si bude rozprávok užívať ešte dlho. Mimochodom, všimli ste si  motív Olympijského patchworkového quiltu na celých hrách?
Bola to jedna z tých prác, ktorá vzniká po ceste. Začalo to stredom a potom som už len prikladala jednu látku za druhou kým som nenašla to pravé. V podstate veľmi intuitívne ušitá, ale nakoniec som spokojná.
Stredový motív, som našťastie nemusela strihať sama. Dostala som už nasekané tvary Accuquilt, v tomto prípade v tvare obhryzeného jabĺčka a preto sa šilo vcelku dobre. Všetko sadlo ako malo, len tých špendlíkov! Na to ja veru nie som, ibaže nemala som inú možnosť. Je to prosto prplačka a k tomu zas tie krivky. Už do toho asi druhý krát nejdem, hoci je to efektné. Vyskúšala som, ďakujem, stačilo.
Druhá strana trochu exotická ruská tajga. Taká moja detská klasika 120x120, látky nové aj darované, jedna rozstrihaná matriošková perina. Tak nejak mám s týmto pôvodne posteľným prádlom ešte kopu iných plánov ako len vyspávanie. Som barbar keď strihám novú posteľnú bielizeň?

Keď už sme pri tých plánoch!
Budúci týždeň to tu tak inak ožije a ja sa už veľmi teším. Oslovila som svoje obľúbené bloggerky a spoločne sme na jednu tému tvorili. Som veľmi zvedavá, lebo aj keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Zatiaľ môžete prešmejdiť virtuálny svet Janky, Lusy a Oliv, príjemne sa u nich pobaviť a naladiť na budúci týždeň!
n.