Spojené, zdanlivo nespojiteľné.Pár rokov a možno aj mesiacov späť by ma
veľmi nenapadlo kombinovať deku pre bábätko s dospeláckym vzorom. To bol vždy
samý macko, kvetinka, mašlička a žiarivé farby. Lenže tento malkáč je poriadny velkáč, to sa musí nechať.
V tomto mini projekte vzniklo všetko ako nové. Ako nové som použila
krásne hebučkú a mazlivú spodnú vrstvu, velkáčsky chevron vzor a výšivku. Ano,
ano dokonca som si trúfla na celé meno, nie len iniciály. Pravda, trochu som si
prácu odlahčila. Táto deka nie je práve najtechnickejšie zložitá záležitosť čo
sa šitia týka, ale keď práca teší, netreba na nej hľadať muchy. Len nech sa v nej dobre spí, hrá a tak celkovo žije.
Pretože mi trocha toho mazlivého nebíčkovo modrého flísu ešte zostalo, chcem sa
vyhrať a pomazliť tiež. Tentokrát viac pasteloviek, ale vzory nech zostanú.
Dorazila nová várka látok, lákajú ma už na diaľku.
Prikrývka 70x90cm plná radosti od samého začiatku, s nutnkaním poskladať sa ako
origami, aby som sa do nej mohla zabaliť tiež...vtipná predstava. Za to rozštvrtenie by to určite stálo.
Tematické tvorenie. Ešte rýchlo kým sa ten vianočný čas toho roku pominie. Najmä v novembri a decembri som sa celkom z nitky utrhla a asi po prvýkrát som šila niečo v duchu blížiaceho sa sviatku. Najvianočnejšie veci, ktoré vznikli bolo pár setov prestieraní na vianočný stôl a pár na ten obývačkový vianočný, keď príde návšteva na varené vínko.
Mala som šťastie na dobrú cenu vianočných látok a bolo mi ľúto utratené peniaze a látky schovávať v šuplíku. Niektoré už robia radosť, niektoré odložíme do daľšieho roku skúsia šťastie v druhom kole.
Stihli ste vianočne tvoriť? Ale viete čo? Ja viem, že ste stihli, už som si blogy prešmejdila a som priam inšpiračne zavalená, budem mať čo robiť, aby som to spracovala.
n.
Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.
Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?
Krásnu nedeľu.
n.
Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam
Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.
Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé, to vyšívanie, poviem Vám. Klietka retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.
A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.
Tento vzor sa mi neomrzí. Látka má možnosť skvele vniknúť a je to také jednoduché.
Dala som to ako pokus na maminej veritaske s dátumom narodenia ešte dávno predo mnou. Na výplň som použila namiesto klasikého vatelínu arachne ako mi poradila Jola z Jahodovky.
Pracovalo sa celkom dobre, arachne tak nenafúkne celú prácu. Niekedy mám chuť na napufkané vankúše a niekedy nie, je to dobrá alternatíva. Ušitý už pred riadnym časom, ale ďalšie veci mám ešte chvíľu v procese, kým sa dostanú na svetlo sveta. Ide to pomaličky, ale snažím sa neprepadnúť panike, aby sa zo zábavy nestalo naháňanie. Dnes sa mi podarilo nerušene celé poobedie rezať látku na deku a to tiež vylepšuje náladu, realizovať konečne svoju predstavu. n.
Ruská rozprávka. Aj keď dnes pre našich hokejistov pod olympijskými kruhmi jedna skončila, táto deka a jej malá majiteľka si bude rozprávok užívať ešte dlho. Mimochodom, všimli ste si motív Olympijského patchworkového quiltu na celých hrách?
Bola to jedna z tých prác, ktorá vzniká po ceste. Začalo to stredom a potom som už len prikladala jednu látku za druhou kým som nenašla to pravé. V podstate veľmi intuitívne ušitá, ale nakoniec som spokojná.
Stredový motív, som našťastie nemusela strihať sama. Dostala som už nasekané tvaryAccuquilt, v tomto prípade v tvare obhryzeného jabĺčka a preto sa šilo vcelku dobre. Všetko sadlo ako malo, len tých špendlíkov! Na to ja veru nie som, ibaže nemala som inú možnosť. Je to prosto prplačka a k tomu zas tie krivky. Už do toho asi druhý krát nejdem, hoci je to efektné. Vyskúšala som, ďakujem, stačilo.
Druhá strana trochu exotická ruská tajga. Taká moja detská klasika 120x120, látky nové aj darované, jedna rozstrihaná matriošková perina. Tak nejak mám s týmto pôvodne posteľným prádlom ešte kopu iných plánov ako len vyspávanie. Som barbar keď strihám novú posteľnú bielizeň?
Keď už sme pri tých plánoch!
Budúci týždeň to tu tak inak ožije a ja sa už veľmi teším. Oslovila som svoje obľúbené bloggerky a spoločne sme na jednu tému tvorili. Som veľmi zvedavá, lebo aj keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Zatiaľ môžete prešmejdiť virtuálny svet Janky, Lusy a Oliv, príjemne sa u nich pobaviť a naladiť na budúci týždeň!
n.
Veselá a celá bodkovaná, nachystaná až sa slečna narodí. Konečne som v dobrom mesiac v predstihu a nechvátam s došívaním na poslednú hodinu pred návštevou. Chcela som niečo rýchle. Štvorce, aj keď sú tie najjednoduchšie majú pre mňa aj tak to svoje. Pri pohľade na moje nasyslené bodkové zásoby sa ani inak nedalo. 120x120 veselého bodkovania a papagájová džungľa na zadnej strane. S farbami som sa teda dosť rozšafne utrhla, ale tak je to baby deka a tá znesie.
No, ale aby som úprimná. Aj tie jednoduché veci vedia občas potrápiť a niekedy sa dajú aj pokaziť. Vy čo máte odšité ste na poslednej fotke iste spoznali o čom vravím. Nejak stále nie a nie docieliť, aby sa mi spodná strana sem tam nepohla a neprešila som si záhyb. Vatelín sa šmýka, alebo to málo vyhladím, alebo mám málo miesta, alebo prídám na pedál a záhyb je na svete. Poradila som sa s Jolou z Jahodovky a práve sa chystám na internetový lov rôznych druhov výplní. Betmen to moje puntičkárenie nechápe, vraj ručná práca predsa musí mať nejakú tu ladnú trhlinku. Asi áno, ale ja som aj tak odhodlaná bojovať, lebo keď sa darí iným, tak čo ja som horšia?
Samozrejme každá taká nepodarená drobnosť ma trápi asi tak pár minút a potom už si nad tou krásou ochkám a chválim a chválim a nechcem ju nikomu dať. Už budem musieť naozaj jednu pre seba ušiť, lebo domáca zbierka číta až jednu deku, aj tú som robila Betmenovi.
A čo vy tiež sa radi sami seba chválite? A čo tie záhyby nejaká pomôcka, či tip ako túto háveť vyhnať spod ihly?
Šípila som zradu už na začiatku. Vyzeralo to
krásne a nekomplikovane. Dohadovala som sa na nej s M. už dlho. Vyberali sme, riešili sme. Nakoniec sa rozhodla, a ja som sa
naučila, že šiť podľa zadaní z časopisu a predstavy „klientky“ žiadna
sranda. Ku koncu som pokyny šmarila do
kúta, lebo to proste nesedelo ako má, ako som si predstavovala. Skončila som u konceptu,
nejak bolo nejak bude...
Látka, oblekovina. No fakt, keby som krajčírka
spichnem z toho sako. Ale šlo to celkom dobre až sa divím. S uškami som
si musela poradiť, lebo kožené som nezohnala, a magnetický gombík som tiež
musela zamaskovať malou yo-yo kvetinkou. Použila som prvý krát nový typ
vnútorného vrecka, vnútorného zipsu,
magnetické zapínanie aj vlastné uši a nakoniec aj to prešívanie čo mi
odpálilo stroj. Už dlho som sa na žiadnom projekte tak nenadrela, a ešte
sama neviem či sa mi to páči. Odovzdaná ešte v lete, ale až teraz som našla čas sa pochvaliť.
A čo vy na ňu? Vyvetrali by ste ju na kávu s kámoškou,
do kina alebo len tak na potulky mestom?
Mimochodom vianočné šitie stroskotalo, stroj to voľné prešívanie proste po polhodke vzdal....ale čo teraz keď mám rozšité to vianočné prestieranie?!
n.
***
I knew it will be tricky, somehow. It looked beautiful and uncomplicated.
We were discussing this bag with M. since February. Searching and choosing the right one. Finally
decided, and I can tell that sewing based on magazine and "client’s" instructions
is no fun. At the end, I threw the instructions into the bin, because it still
did not sit well and the way I imagined. I ended up with the original concept, and
did as I felt it could work.
I used fabric for suits; really it could be a nice suit if I am a
seamstress a bit. But it worked pretty well I must say. For the first time I used a new type of inside pockets, inside
zipper, magnetic closure as yo-yo button and own handles, plus free motion quilting on which my machine
“exploded”.
I do not remember project I worked on as hard as this one, and I still
do not know if I like it. Ready for over a week, I still hesitate to hand it over,
because it's not exactly what M. wanted.
What do you think? Would you take it for a walk to the city?
Späť v prevádzke. Betmen je král a dal stroj dokopy. Problém bol spôsobený voľným prešívaním, ktoré som si mimochodom pri tomto projekte celkom užila.
Dlho sľúbený
vankúš ako revanš za požičanie toho, ktorý som vytvorila už dávnejšie a mohla
vystavovať minulý mesiac. Idea
jednoduchá, slečna je šachistka, s priateľom sa zoznámili tiež cez šach. Čo
teda dodať k téme, asi nič.
Ale keďže ja s jednoduchým
riešením prísť nemôžem, musela som si zas na seba bič ušiť. Za predlohu som si
vzala obálku poslednej alebo ktorej časti Twilight ságy, podľa tohto tu. Metóda
prešívania cez papier. Robila som ho až
raz a zaprisahala som sa nikdy viac, ale vidíte jak ja viem držať sľuby
sama sebe si. Nervák, beznádej mnou lomcovali, jednoducho celé zle. Po troch
hodinách šitia len šachovnice, áno tri hodiny!, som to chcela vzdať. Ale bolo
mi to ľúto. Ľúto času, ľúto látky, ľúto môjho boľavého zápästia, ľúto vzdať to
bez boja, aj keď som bitvu prehrávala. Nakoniec som si to prosto dokončila po svojom
a vôbec mi nevadí, že to nie je podľa návodu tak ako to má byť.Kedysi som zvykla
hovoriť, že šiť som začala z potreby sa kreatívne realizovať. Ale nie je
to tak. Je to posúvanie vlastných hraníc trpezlivosti, odhodlania veci
dokončiť. Je to môj virtuálny beh na dlhú trať. Moja olympijská výprava. Moja
vášeň. n.
***
This pillow was made
for my friend. She and her boyfriend met when playing chess. I did not like just simple square type as
chess board and so used this Twilight tutorial. Paper piecing, but just did not
work for me as I expected. After three! hours of struggling just with the chess
board I was ready to give it up. Then I got sad about used fabric, the time, my
hurting wrist and finished it as I wanted. I do not mind it is not completed as
it should be according to tutorial. I like it, what is more?
I used to say that I started to sew because of need to
realize my creativity. But it is not true anymore. It is moving my own borders,
patience, and determination to finish things. It is my virtual run for long
haul. My Olympic expedition. My passion. n.
Po piatkovom nezdare som sa postavila svojim démonom. Poťah nakoniec sedí, som rada, aj keď je viac zachlpený od Xie ako čistý, keďže teraz pĺzne a vysunutú obývačku si z altánku spravila aj ona. Ale, späť k démonom. Voľné prešívanie, som nikdy poriadne neskúsila, pri pár zlomených ihlách som to vzdala. Nemám ani žiaden hogo fogo stroj, úplný obyč a stále som to na to zvádzala.V sobotu si som si, ale povedala, že horšie ako v piatok sa mi dariť nemôže a postavila som sa ďaľšej méte. Tak neviem, sama som prekvapená,i keď sa mám ešte čo učiť. Ihlu som síce nezlomila ani jednu, ale o nejakých vzoroch sa tiež veľmi rozprávať nedá, no je to moje prvé ako tak schopné.
Ako ste na tom vy, čo vaši démoni a výzvy? n.
P.s. príspevok mal byť už včera, to je tak keď plánovaný post zlyhá :)
Dnes dorazil. Konečne môžem začať plánovať našu piknik deku. Takéto malé krásne sa dá vykúzliť s kruhovým rezákom od Olfa. Bola to síce patália s poštou, ale obchodík funguje skvele. Mám ešte iné vychytávky, ale tie nabudúce. Tak rada si život zjednodušujem.
Krásny víkend. n.
***
It is here. I can finally plan our
picnic blanket. Such a great circle beauties, you can create with rotary cutter
from Olfa. It was a bit delivery problem with post office, but the e-shop works
very fine. I have few more little miracles to show next time. I so much like to
make life simpler.
Mali sme mať výstavu. Tento týždeň, prezentovať dielka nášho klubu. Natešené, deky a ostatné tvorenie pripravené. Obchodné centrum nakoniec priestor odrieklo, prenajali miesto na kaviareň. Business musí byť. A tak aspoň nateraz sa výstava odkladá.
No vystavím si niečo sama, keď už nebude na tej výstave, kým ju odovzdám. Aj pre Vás, za všetky krásne komentáre, ktoré mi tento týždeň krásne zdvihli náladu. Dnes taká správna chlapácka, pre malého namorníka a pre Vás.
Pekný deň. n.
***
We were supposed to have a
patchwork exhibition this week. All the girls from the club were so excited,
all the quilts and other sewed beauties prepared. But, the shopping center
called off the place and rented it for cafeteria. Well, at least for now it is
postponed.
But I will display
something on my own, for you and all the nice comments that just made my week
great.
Na šití, keď máte nasťahovanú kuchyňu v obýváku je dobrá jedna vec. Nemôžete jednoducho spraviť ďalší neporiadok. Použila som tento týždeň darované látky, džínsovinu, menčester a prací kord. Prihodila troška tej ľúbivej ružovej na zjemnenie a hotovo. Výplň z dvoch vankúšov 70x80cm z Jysk, low cost za 2,50€ kus. Pri tej cene úplne bez výčitiek som oba vykuchala a výplň presunula do vlastnej obliečky.
Postup ako pri šítí vankúša, len väčší a s bočnými stenami. Konečná veľkosť cca š70-d80-v15 je ok, ale zdá sa, že Xia by prijala ešte väčší, ako inak.
Dnes už je kuchyňa na svojom mieste, aj na krásnej novej podlahe. Betmen sa pochlapil. Kúpená odpočívala pod posteľou už rok a pol, ale musela predsa dozrieť! Len to maľovanie nás ešte čaká, a samozrejme to je dôvod na nové dekorovanie a iné šitie, teším sa sa, ale kedy to dotiahnem je otázne. Ale pomaly ďalej zájdeš, vraj.
V jednoduchosti je krása, navyše posúďte sami, táto farebná kombinácia ani nepotrebuje žiadne hogo fogo vzory. Tyrkysovú a parížsky motív mám len krátko, ale už teraz viem, že si ich budem škudliť čisto pre egoistické dôvody na vlastné projekty. V časovom prese je disappearing nine patch, resp. miznúci deväť blok, veľmi efektný a jednoduchý vzor. Video návod nájdete napr. tu. V každom prípade, som sa tak troška v prešívaní odviazala, efekt parádny, ale skrývanie nepotrebných nitiek, bola následná samovražda. Samozrejme problém bol opäť čas. A keď tlačí čas otvára sa priestor pre chyby, takže som sa uchýlila k prešívaniu lemu čisto strojovo. Bolo to rýchlejšie, ale nemôžem povedať, že by sa mi to viac páčilo. Chýbal mi ten vzťah pri ručnom dokončení lemu, nemala som čas sa látkami poláskať, a už boli fuč u nových majiteľov. A ešte jeden detail tento raz som dala finálnu veľkosť obliečky presne 40x40 cm, ale je naozaj lepšie kľudne šiť pár cm menej, 38x38 plus mínus. Štandardná výplň 40x40 potom spôsobí, že vankúš je pekne nadýchaný a vynikne prešívanie. Pekný deň. n.
Je neuveriteľné ako malý detail vie vyhrať bitvu. S madeirovou krajkou som pracovala prvýkrát. Pamätám si tieto výšivky z detstva, keď mala mama aj babička pripevnenú Richelieu výšivku ako dekoráciu na poličkách. Vtedy ani neskôr som nedokázala doceniť takú ručnú krásu. Teraz to, ale bola vôdzka, ktorá naštartovala nápad ju takto skombinovať. Prvý fialový vankúš som robila ešte pred pol rokom pre babičku, ale až teraz keď som šila druhý zelený pre druhú starú mamu som si uvedomila, že som vlastne nenáročky vytvorila dielko v shabby chic štýle. Mám rada shabby chic, a aj keď sa mi zatiaľ nikde doma dekoračne nevyskytuje, prosto ma kreatívne inšpiruje. Páčil sa dokonca aj Betmenovi, vraj by si ho najradšej nechal, ale myslím že to by bola jediná shabby chic vec čo by sme doma kedy mali. Možno ešte pár takých, tiež by si shabby chic obľúbil. A invázia by mohla začať. Pekný deň. n.
Tento projekt som si veľmi užívala. Deka je veselá a hoc je vzor jednoduchý a rýchly, v tom je jeho krása. Blok má tvar poháriku (Tumbler), a všetky bloky sú zošité v rade striedavo, každý druhý obrátene hore nohami. Inšpirácia tu.
Najťažšia fáza bola v stave príprav. Tento vzor si vyžaduje veľkú variáciu farieb prípadne vzorov najlepšie tón v tóne kedže blokov je ako vždy veľa. Pár dní premýšľania to dalo, ale nakoniec som sa odrazila od bodkovanej domácej zásoby a dokombinovala.
Keďže nemám adekvátne patchworkové pravítko na tento vzor, musela som si vyrobiť šablónu. Pôvodne som zvolila plastovú odrezanú z kancelárskej fólie, aby mi vydržala, ale nebol to dobrý nápad. Ľahko do nej zarežete, takže nastúpil klasický kartón. Lichobežník s rozmermi hore 10cm, výška 15cm, šírka dole 15cm.
Rezať môžete najprv štvorce 15x15 a z nich podľa šablóny. Chcela som, ale zmenšiť odpad a tak som zvolila pás 15cm po celej šírke látky. Šablónu, na ktorej som mala pravítko, je potrebné pri rezaní vždy otáčať hore nohami. Treba dávať pozor na posunutie šablóny pod pravítkom, občas som sa tomu nevyhla, takže nie vždy mi zámky blokov na radách následne sadli, ale to je daň za netrpezlivosť.
Vyskúšala som si aj aplikáciu písmenka na blok, ale ešte to nejaký čas asi potrvá kým sa zdokonalím, alebo kúpim stroj čo to spraví elegantne za mňa. Saténový steh na šitie gombíkovej dierky mi troška trhal a ťahal látku, takže nejaká kozmetická oprava bol nutná.
Celý sendvič som prešívala vedľa švíku, zhora nadol, po oboch stranách. Prešívanie v švíkoch kvôli občas nesediacim zámkom by bolo na nervy. A aj tak nie je všade rovnaké, hoci som mala kráčajúcu pätku. Treba postupovať naozaj stále rovnakou rýchlosťou nech sú švíky rovnako dlhé, choďte kľudne do 0.75cm vzdialenosti od švíku. Ja som dala menej, aby to na oboch stranách z bloku príliš neukrojilo, ale bolo by to akorát, a potom tie zámky.... Ale inak paráda, prešité do hodinky. Zadná strana má tak zaujímavú štruktúru.
Vynechala som bordúru a použila len lemovanie. Po prvé kvôli výslednej veľkosti (90x130cm), a potom tažko by sa mi v zásobách hľadala látka, aby neprebila celkový dojem vzoru. Ručne dokončené skrytým stehom. Trvalo to hádam aj 5-6 hodín, ale výsledok skvelý. Veľmi sa mi vyplatilo, že vždy režem 8cm pásy na lemy, a zvyšky odkladám. Stačilo mi len vyloviť v krabičke na zvyšky tie potrebné. Ušetrila som čas i látku.
Matuschkovi aj jeho mamine Zuzi sa páčilo. A to je hlavné.
Čože som si to minulý týždeň nahovárala? Ako som super organizovaná super žena a darčeky budem mať tip top bez stresu na čas? Padám na čumák, working nine to five (*práca od deviatej do piatej) a večerné tvorenie to je fakt beh na dlhú trať. Kto to má vydržať?
Páči sa mi "takmer" výsledok. Chrbát si už môžem vystrieť v pohodlí sedačky, u krbu, s kávičkou a televíznou detektívkou. Bordúru zašívam ručne skrytým stehom, tak si najlepšie celú deku vychutnám. Trvá to síce dlho, ale keď mi celé dielko leží na kolenách svet je gombička. Len chudákovi Bettymu som nachystala neplánovanú výmenu rozbitej keramiky v kúpeľni. Vyníkom som ja, tak snáď mi to za pár hodín odpustí. Nabudúce rozvediem podrobnosti o vzore a postrehy z čoho som sa poučila.
Obnovili sme si vzťah. Ja a môj stroj. Vďačne prijal dnešnú údržbu. Nestratila som mu ani jeden šroubik, vyhnala z mechaniky zvyšky nitiek a rúna, dokonca aj olejničku som našla. Šikulka.Deku som mala nastrihanú už takmer dva mesiace, bola odložená. Nejako som sa nestotožňovala s farbami. Ale s odstupom a iným svetlom, myslím, že to nakoniec dobre dopadne. Som vo fáze prešívania a celkom si to užívam. Betmen mal aspoň čas na svoje počítačové inštalácie, a asi ešte nejaký ten čas mať bude.
Dnes som sa s tým troška bila. Všade kopa snehu, v záhrade, na chodníku, na aute, na čiapke, na psovi. Mám rada sneh,ale mám rada slnko. Práve teraz mi chýba svetlo.
Tak som sa rozhodla si ho troška v starších fotkách nájsť. Január je modrý, k nemu modrá deka, ešte z leta. Zatiaľ nemá majiteľa, bola na inú zákazku.
Všetko pôvodne 30x30cm bloky z pruhov. Divokých. Každý blog, iná šikovnica. Ešte v lete sme si ich na našom klubovom patchworkovom dýchánku prehodili. 144 blokov, 12tich vzorov od 12 šikovníc, 12 diek, každá iná.
.JPG)
.JPG)
