Travelers Notebook

Ešte jedna vášeň ku mne patrí. Okrem šitia pravda, perličiek a rohatých zvieratiek. Vášeň pre papier, koláže, ceruzky, perá, zošity a tak všeobecne papiernictvo. Poviem to jednoducho ako to je: na každý splín pomôže návšteva papiernictva. Tam to hrá farbami, materiálmi a najlepšie zo všetkého, vaše predstavy čo s bielym hárkom sú neobmedzené.
A pretože som chronický skladovač zošitkov, diárov, a nevyliečiteľný zapisovač všetkého tento nápad bol pre mňa absolútny musím mať a musím aj niekomu dať. Vznikol teda Travelers notebook, na čo len chcete, ale prosím Vás nákupný zoznam potravín sem naozaj nepatrí.



Jednoduchý obal, pár gumičiek a zošit. Celá veda. Návod ako na to nájdete napríklad tu alebo tu. Celý You Tube je plný tohto fenoménu v kruhoch ľudí, čo sú závislí na organizovaní a zapisovaní. So mnou to nie je ešte také zlé. Nič menej, nič ma nepoteší viac ako otvoriť krásnu stránku, ktorá ma inšpiruje už len pohľadom.
Ako šiť zošity sme sa učili už na základnej škole v rámci nejakých už neviem akých aktivít. A k tejto znalosti mi stačilo už len zbehnúť nakúpiť dierkovačku, pár gumičiek a skalpel na papier. Všetko ostatné už bolo doma.

Obal je lepený Herkulesom, pravda koženka z druhej strany "pije ako Dán" a schnúť pod horou kníh musí až 24 h. Ak zostane uvoľnený roh, vyriešite to na vašej mašinke. Potom už stačí len otvoriť a tvoriť. Tento má aj vkusný priesvitný obal a záložkovník na drobnosti. Je proste namakaný. Aj ja mám svoj - lososovo limetkový. Tento šiel kamarátke Zuzke, keď sme šli omrknúť jej nový domček. Je to úžasná mamina, ale predovšetkým každá z nás je kedysi vnútri stále dievča čo najradšej behá na boso. Trochu som jej ho vylepšila pár stránkami na začiatok. Témami, ktoré my dve máme spoločné už pomaly dekádu.

Od tej doby čo mám aj ja ten svoj, aj moje myšlienky majú hrdé miesto. A ako sú na tom Vaše zápisníky?
n.

Got hooked...?

Špagety, s kečupom, párkom a eidamom. Tak na taliansku kuchyňu budem asi barbar. No ale tieto sa celkom vydarili. Piatkové poobedie, tesne pred búrkou, háčik a priadza ako najlepšia terapia. Myslím, že to nebude moje posledné jedlo a ešte si pár receptov vyskúšam.

Hooked zapagetti, alebo úpletová priadza. Kúpiť môžete v kamennom obchode, e-shope alebo si ju jednoducho vyrobíte. Ja som si vyrobila, pretože sa mi jeden úplet doma povaľoval a vlastne som inak nevedela čo s ním. Okrem toho v obchode ma cena pomerne dosť prekvapila, a to nezvyknem príliš riešiť cenu materiálu, ak sa už raz rozhodnem pre nejaký projekt. Moje klbko dosiahlo úctyhodnú dĺžku 60 m, polovicu bežne predajného klbka. Myslím, že ma veľmi potešil už len fakt, že si za svojich takmer desať Eur môžem kúpiť čokoľvek iné na tvorenie.



Háčkované podľa návodu z časopisu Mollie tvorí 2-2015, ale vlastne som si vzor musela upraviť. Nie len kvôli množstvu materiálu, ktorým som disponovala (trafila som to na pol metra presne), ale hlavne ten návod..to akože naozaj?
V postupoch som detailista a potrebujem vedieť vždy presne čo robím a čo bude nasledovať, zrozumiteľne. Nie som zručná od prírody a niekedy si musím veci naozaj vydrieť. Ak by som však chytila háčik do ruky prvý krát, skončila by som už v prvom riadku. Hodila by sa schéma, no možno je chyba v tom, že väčšinou používam anglické postupy a terminológiu. V každom prípade ak budete háčkovať podľa toho skončíte s košíkom minimálne na dva kokosy a papáju k tomu a rozhodne to nebude na vašom háčiku v kúpeľni vyzerať tak nastajlované ako na obrázku v časopise. Radím ubrať zo základu jeden rad, zo 40 očiek na 30. Predsa len pracujeme s háčikom 20! a ten je sám o sebe adeptom na zbrojný pas. Do pozornosti, ale dávam fakt, že práca pribúda raketovo rýchlo.
Ukončenie na slučku. Praktické a nápadité. Ale kde prišli k tomu, že to čo vidíte na obrázku je len 10 retiazkových očiek? Veď úplet je pružný a o dve hodiny Vám veci z košíka budú lízať koberček pod umývadlom...peniaze a čas vyhodené oknom. Treba slučku spevniť a nadstaviť pol stĺpikmi, ostatne na obrázku to presne tak je.
Takéto nedotiahnutosti ma pri niečom novom znervózňujú, a pohár trpezlivosti sa plní rýchlosťou prílivu. Som divná, alebo ten kto to prekladal sa veci nerozumel, alebo by im  návod presiahol textovo koniec strany? Našťastie pre mňa som si poradila a sestra sa môže vytešovať, alebo ako ona vraví..na "serepetičky" nikdy nie je miesta dosť, a vlastne som už hooked, takže OK.

A čo vy a vaše skúsenosťami s návodmi?
n.

Chevron máj láv/DIY chevron clutch

Už som písala, ako to mám so vzormi? Asi áno, milujem veľa a všade... dosť pokrok oproti minulej dekáde keď všetko muselo byť len zladené a práve nie extravagantné. Asi, že časom cítim viac s tou originalitou ako konformitou.
Špeciálne cik cak aka chevron. Už som raz svojrázne tvorila na svôj spôsob v tomto príspevku. Látku, ale vo veľa eshopoch nemajú a keď už, na moje projekty by som sa nedoplatila, ale "kdo si počká, ten se dočká!" Tak som si raz na potulkách mestom spravila celkom náhodne takú menšiu niekoľko metrovú radosť.

Clutch kabelka je daľšia záležitosť môjmu srdcu milá, doma na poličke občas nejakú ulovím, na nejakú tú inú príležitosť. Túto som riešila ako vianočný darček a inšpirovala som sa v blogovom svete a najmä na blogu Say Yes, kde nájdete ako na to. Strapček, ako retro bonus. Obdarovanou opäť moja sestra. Napredujem, mám aj modelku!


Veľkosť 38x38cm, koženková premiéra. Myslím, že nezostane len u jednoho kusu.

A čo sa deje u nás? Vážne som si myslela, že sa po novom roku naštarujem, rozbehnem. Ibaže zrýchlila som len pracovne a kreativne skôr vyhorela. Ale možno za to môže fakt, že chodím domov uťahaná ako šteňa, a vrcholom kreatívnej aktivity je naskladanie riadov do umývačky. Zúfalé. Našťastie pre mňa to mám šancu teraz pretlačiť aj keď tvrdo cez stenu. Začnem restami. Aáááá. Videla som ten šuplík s odloženými projektami, s tými naplánovanými a tými sľubovanými, kde už termín neznesie odkladu. Takže "fingers crossed", musím sa do toho pustiť.Trocha viac denného svetla a konečne v dohľade pár voľných víkendov nech mi sú pomocníkmi. A začnem hneď ako sa uzdravím. Amen.
n.

Vtáčik za vtáčikom/ Birdcage pillow

Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak  nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.

Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé,  to vyšívanie, poviem Vám. Klietka  retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.

A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.

VÝZVA - "ušijem Ti tašku"

 Takáto aj s peňaženkou, wau....Via

Som unesená Jankinou výzvou. Milujem projekty s dobrým nápadom a to tento rozhodne je! No a o čo ide? Predsa o tašku. Ušijem tašku. Janka spraví čary máry a priradí mi daľšiu šikovnú kočku, ktorej tašku pošlem. A čo je na tom najlepšie? Že darček dostanem aj ja, lebo aj mne nejaká šikovnica nejakú tašku pošle. Paráda.

Priznám sa mám pár tote tašiek a rozhodne ich na nákupy využívam. Igelitka mi príde ako veľká zbytočná márnivosť, ktorá naozaj nie je potrebná, a navyše ohavná. Ale priznám sa aj u nás sa nejké nájdu. Žiadna výhra, ale niekedy to inak nejde, no aspoň to pre nás nie je jednorazová záležitosť.

Pre tento projekt sa veľmi teším, chcela by som niečo svoje, strihom aj nápadom, tak si držím palce. Ale chce to aj nejakú inšpiráciu, že? Lebo tote už dávno  nie je neforemná a uniformná, je krásna a užitočná.

A ako ste na tom s tote taškami vy? Nosíte alebo nie?
Nekupujte IGELITKY, noste TOTE!
Tak šup k JANKE a hlásime sa dámy a páni!
n.

Tá je ako pre mňa....Via

Táto zas skvele vymyslená...Via

...Pouf...

Mám ho. Na blogoch ho snáď má už každý, aspoň mne sa tak zdá. Ja sa rada opíčím a tiež som zahorela láskou k tomuto rozkošnému doplnku. Vzhľadom na to, že vôbec nepletiem a toto bola moja prvotina, bola to aj adekvátne strastiplná cesta. Ale nejak to dopadlo a ja sa radostne môžem lebediť rovno pred knižnicou. Mne aj dlho trvá kým si niečo vyberiem, lebo toľko kníh a tak málo času, aspoň nechytím vlka, kým si vyberiem.

Hlavný problém...neviem pliesť. Takže "jutjube" to musel vytrhnúť. Vlna darovaná a tak akurát šesť 100g klbiek a ešte k tomu biela. No nechajte ju ležať len tak v igelitke. To predsa nejde. Ďakujem Janka.

Ihlice č. 20! Nemám zbrojný pas, ale to na mňa nikto nepovedzte, lebo fakt sa s nimi nikomu nechcem vyhrážať ;-)

Postup. Všetky klbká zmotám do jedného, aby som vytvorila jedno obrovské o veľkosti volejbalovej lopty. Zatiaľ ok, zdá sa to byť hračka. Len hladko. Ja ani inak neviem takže iná cesta nevedie. Nahodím si 36 očiek a pletiem, pletiem, pletiem. Vzniká útvar stále dlhší, ale aj ťažší... Asi po dvadsiatich obráteniach ma chytá mierna neistota. Akosi sa mi tie očká už na ihlice nezmestia...ale je to len hladko čo na tom môže byť zle? Pokračujem, ale už nie dlho...nezdá sa mi to. Vyťahujem ihlice, veď očká sú veľké ľahko navlečiem ....pozorujem...nemal to byť obdĺžnik? Prečo sa teda pozerám na lichobežník? Panika. Rátam očká...72??? ...ďalšia časť sa nedá publikovať....potom páram. A znova. Nahodím radšej už len 33, keby sa mi zas chceli namnožiť....sústredím sa... á hľa, asi tak o sto jedna rokov a 36 obrátení neskôr mám ten pletený obdĺžnik. Zošívam po boku, aj dole, sťahujem ako čiapku.

Výplň. Polystyrénové guľôčky do sedacích vakov. Ale kam s nimi?....sa mi to celé cez to pletené rozsype!!! Odpoveď, stará obliečka na vankúš 70x90cm, parám ju a zasa zošívam rovnako ako pouf. Plním...teda Betmen plní...na dvore... nasnežilo nám. Polystyrén všade...v topánkach...vo vlasoch...aj v podprsenke. 

Finish. Bielu mega tekvicu čo mi plnením vznikla navliekam do pouf, a zašívam, uff. Pouf sa mi naťahuje, ale už neustúpim. Je troška voľnejší ako vnútro, ale to je len malá kozmetická vada. Zašívam a je to. Nasleduje úprava tvaru. Prevaľujem ho po celom byte, aby sa zaguľatil. Darí sa...v zápätí prichádzam na to prečo biela nie je až taká ideálna... mala som si aspoň povysávať, sakriš. Ale našťastie sa dá zvliecť. Sadám si. Usmievam sa.

n.

P.S. návod odkukaný na Reve de Vivre a kľudne sa držte tohto návodu 28 očiek na 30 radov...na tu perinu 70x90 to bude presne to pravé. Chce sa mi spraviť ešte jeden, farebný.

P.S.2.Mimochodom máme novú sedačku, krásna, že?

Karol, Ferda a Ferda, Zlatko, Karel a Karel

Dokázali to! Jelenčekovia a sobíkovia sa v svete nestratili a všeličo tam dokázali. Pre tých, ktorí nestihli nastihli našu DIY výmenu nech sa páči defilé!

Ďakujem Janka, Lusy a Olív, že sme spolu mohli tvoriť, ste úžasné baby. Ďakujem aj všetkým čo naše počiny sledovali, a povzbudzovali nás svojimi krásnymi komentármi. 

Krásny víkend prajem a do tvorenia!

n.

Jankiny Ferdovia via Jane33

Lusyin Zlatko via Vrece nápadov

Olívkin Karel a Karel via Mode de Boulangerie

Môj Karol

Jelenie štvortvorenie - Karol

Napadlo ma to celkom spontánne. Sedela som tak raz nad svojou jeleňou farmou a premýšľam, čo teda s tým stádom. Obchádzam, hm, usrknem si z kávy, zase hm. Ako toto dopadne? Určite to skončí tak, že sa k žiadnemu tvoreniu nakoniec nedostanem, budem ich prekladať zo šuplíka do šuplíka a budú mi večnou pripomienkou veľkých plánov a žiadnej realizácie. Poznáte to. Lenže potom som si seriózne povedala, čo s nimi? Všetkých aj tak nikdy nepoužijem. Krátka úvaha nad tým ako to tu v blogovom svete žije a bola som rozhodnutá. Skúsila som osloviť tri úžasné bloggerky, či by mi s nimi náhodou nechceli pomôcť. A čo myslíte? Sú to bojovníčky, čo túto bláznivú tvorivú výzvu prijali a ja sa z toho veľmi, ale VEĽMI TEŠÍM. 

Najbližšie tri dni teda jednoducho musíte nakuknúť k Janke z blogu Jane33, Lusy z blogu Vrece nápadov a Olív z Mode de boulangerie. Každý deň, jeden projekt, aspoň jeden jeleň, a úžasný nápad. Všetky sú to baby šikovné, kreatívne a veľmi zapálené a ja sa cítim ako malá, keď sa neviem dočkať darčekov. Som zvedavá ako sa nášmu stádu v svete darí a viem, že to bude prosto skvelé. Najbližšie tri dni sa teda vidíme u nich. 

POZÝVAM VÁS!

No a ako dopadol ten môj parohatý projekt? Nazvala som ho Karol. A Karol aka moja kamoška J. mi dovolila si toto meno požičať. Vlastne neviem prečo Karol, ale bolo to prvé meno čo ma napadlo. Týmto sa ospravedlňujem všetkým Karolom, čo poznám, alebo ešte spoznám. Nie je to nič osobné chalani alebo J.

Stačilo celkom málo. Jedno staro nové zrkadlo z Ikea MALMA, za úžasných 19Skk. Áno, tak dlho som ho doma mala a prekladala ho zo šuplíka do šuplíka. Maliarska páska, štetec, biela a čierna temperka, kopírák a centrofixka. A samozrejme, aj Karol.

No a k celému príbehu? Len pár poznámok pod čiaru.

Osobne myslela som si že to bude hračka, malovala som pri krbe na dlažbe. Aby to dlho netrvalo a pekne schlo. Lenže schlo to až moc rýchlo! Ďalší kameň úrazu, keď mi došla voda v plechovke na tie farby. Vypila ju naša Xia! Dvakrát! Temperovú, najprv bielu potom tú sivú. Splašená hľadám od temperiek krabičku, uff netoxické. Rámček si rozmalovaný už ďalej trônil na stole. Pre istotu. Nie kvôli psovi, fakt. Druhý deň chcem domaľovať, a dotiahnuť detaily.  A na rámčeku slíž! No dobre nebol to slíž, ale prskance zo slepačej polievky, čo mal Betmen na večeru! Nieeeeee, toto ako dopadne! Dýcham, pomaly, v kľude. Pokračujem, nevzdávam to. A pri veľkom odhalení ani tá maliarska páska nepriľahla ako mala, teda nastala improvizácia. Maskujem, ale zachránil to až Karol na obojstrannej lepiacej páske. Dodal tomu šťavu. Uff. Zmákla som to. 

A teraz je to na Vás, čo vy na toto moje interaktívne zrkadlo hovoríte.

n.

Bambuľka šálová/ Pom Pom DIY

via

via

Tá melírová vlna mi spať nedá. Viem, že je vonku na január teplo až dosť, a takýto šál ma asi ťažko zahreje, ak nejaké mrazy prídu. No,celkom dobre si ho viem predstaviť, ako vynikne napríklad na jeansovej bunde ešte na jar. Predsa, tie farby mojej vlny sú tak troška ospalé, ale nie celkom. Najmä, ak by bol taký šál super super dlhý.

Háčkovať sa táto moja vlna fakt nedá, už som skúšala, trpela, párala, skúšala, trpela, párala...tádidjádidá..
Internet je ale novodobá biblia, a ja sa nejdem hrať na neveriacu, že všetko vymyslím sama a lepšie. Rada si veci uľahčím ak to ide, a teda aj bambuľkový šál ma inšpiroval u iných. Prečo nie. A nie len to, ale aj to ako na to. Iste, je to jednoduché, kartónové koliečko, vlna a nožnice, presne ako ma to učila babička. Klasika. Lenže ja chcem byť rýchlejšia a presnejšia. Pred pár mesiacmi som si na remeselných trhoch kúpila pom-pom maker od Clover, alebo bambuľkovač, ak chcete. A poviem Vám dámy, cítim sa ako pásová výroba. Je to super super rýchle. Jedna ako druhá. Niekedy Vám predstavím aj záložky do knižky, ktoré sa z takej bambuľky dajú vyrobiť. Efektné využitie zvyškov priadze a vtipný podarúnok. U nás ho má už každá kniha v našej partii.

A tu je malý foto dokument ako taký pom pom vznikne. Len som zvedavá koľko bambuliek to klbko, vydá. Dúfajme, že veľmi veľa, nech je super super dlhá.
Tak čo vy na to? Svet je krajší keď je jednoduchší, či?
n.

Pre Šachistku/ Chess pillow aka Twilight hack

Späť v prevádzke. Betmen je král a dal stroj dokopy. Problém bol spôsobený voľným prešívaním, ktoré som si mimochodom pri tomto projekte celkom užila.

Dlho sľúbený vankúš ako revanš za požičanie toho, ktorý som vytvorila už dávnejšie a mohla vystavovať minulý mesiac.  Idea jednoduchá, slečna je šachistka, s priateľom sa zoznámili tiež cez šach. Čo teda dodať k téme, asi nič.

Ale keďže ja s jednoduchým riešením prísť nemôžem, musela som si zas na seba bič ušiť. Za predlohu som si vzala obálku poslednej alebo ktorej časti Twilight ságy, podľa tohto tu. Metóda prešívania cez papier.  Robila som ho až raz a zaprisahala som sa nikdy viac, ale vidíte jak ja viem držať sľuby sama sebe si. Nervák, beznádej mnou lomcovali, jednoducho celé zle. Po troch hodinách šitia len šachovnice, áno tri hodiny!, som to chcela vzdať. Ale bolo mi to ľúto. Ľúto času, ľúto látky, ľúto môjho boľavého zápästia, ľúto vzdať to bez boja, aj keď som bitvu prehrávala.  Nakoniec som si to prosto dokončila po svojom a vôbec mi nevadí, že to nie je podľa návodu tak ako to má byť.Kedysi som zvykla hovoriť, že šiť som začala z potreby sa kreatívne realizovať. Ale nie je to tak. Je to posúvanie vlastných hraníc trpezlivosti, odhodlania veci dokončiť. Je to môj virtuálny beh na dlhú trať. Moja olympijská výprava. Moja vášeň. n.

***

This pillow was made for my friend. She and her boyfriend met when playing chess.  I did not like just simple square type as chess board and so used this Twilight tutorial. Paper piecing, but just did not work for me as I expected. After three! hours of struggling just with the chess board I was ready to give it up. Then I got sad about used fabric, the time, my hurting wrist and finished it as I wanted. I do not mind it is not completed as it should be according to tutorial. I like it, what is more?

I used to say that I started to sew because of need to realize my creativity. But it is not true anymore. It is moving my own borders, patience, and determination to finish things. It is my virtual run for long haul. My Olympic expedition. My passion. n. 

Stračena/ DIY cow print wood stool

Dnes mám pre vás prerábku staršieho dáta. Tak trocha vykopávka. Doslova.

Tento typ stoličky, teda „štokrle“ našich babičiek sa nachádzal aj u nás v kôlni. Začali sme ju používať ako podstavec pod vtáčiu klietku. Minulé leto došla na ňu rada, keď som celkom náhodne kúpila v Kauflande za nehorázne 1euro samo-lepiacu fóliu. Remake podľa časopisu Dekor 1/2012, bol na svete.

Prerábka, žiadna veda, zvládne každé nemehlo, aj ja, a dokonca zase bez Betmenovej asistencie. Vybrúsiť, natrieť farbou na drevo, odmastiť plochu na sedenie, aby tá krava šla dobre nalepiť. Top stoličky bol drevotrieskový v biednom stave a náter nebol možný, ináč by bola ako inak ružová, že by jej aj Milka mohla závidieť. Pôvodne mala aj papučky z filcu ako kopýtka, ale bolo to pomerne nepraktické.

V lete sa stolička vyníma v altánku, ale v zime sme ju šupli spať do kuchyne. Teraz na ňu odložím čo príde a kde príde. Je vtipná a účelná, nič nežiada, nesmrdí ani nie je špinavá táto krvička naša strakatá. Ideálna.n.

*** 

Today I have an older DIY I did last summer. This type of chair, the stool of our grandmothers I found in our shed. We used it as a stool under our birdcage. The change started when I accidentally bought self-adhesive foil in the super market for silly 1 euro.  Remake based on Decor magazine, was born.

This was not any  rocket science, and anyone can handle it, too. I sanded the wood, painted, degreased seating area so the cow foil could stick well. The top made of chipboard was in poor condition for repair and paint was not possible, otherwise it would be pink of course. Even the Milka cow would be envy about it.

The chair stood out in the gazebo for a while, but in the winter we put it back to the kitchen. Now it takes on whatever I need. It is funny, useful, not asking anything, does not smell nor is dirty this little spotted cow. Just ideal.n.

Oh deer! was here #4/DIY Dip dying antler forbidden

Ona vraví:”Zlatko? Chcela by som toto natrieť …

She says: Honey? I would like to paint this...

…..nech to vyzerá takto nejako...
.... so it looks like this somehow…

via - design by  Cassandra Smith

On na to: “Blázniš, to čo je to za nápad. Len nech to pekne ostane ako to je. Žiadne maľovanie nebude.”
He said: “Absolutely no way, are you crazy? It must remain unpainted.”

Ona rozmýšľa: Keď len nemaľovať, tak to si s tým poradíme.
She is thinking: ...he did not said I cannot wrap it, did he?

Stroj stále mimo prevádzky. Betmen tvrdí, že mi prospeje voľno, aby sa mi zápästie zregenerovalo. Veď hej, ale kto to má vydržať?  Podľa mňa to bude pomsta, alebo tak niečo za moju trúfalosť navrhnúť vylepšiť parôžok, ktorý našiel v lese pri hubárčení. Chápem je to jeho úlovok, musím sa s tým zmieriť. Nenájde sa len tak.S ťažkým srdcom som si teda vymyslela neinvazívnu metódu na tento farebný štýl ala dip dying. Prosto som to omotkala vlnou. Nie je to ono, ja viem, ale aspoň je to farebné ako som chcela.n.

***

The sewing machine is still not in operation mode. Betmen claims that it will benefit me, and my wrist will regenerate. After all, yeah, but you know, don’t you? I think it is kind of revenge or something for my boldness proposals to improve this antler he found in near forest when mushrooming. I understand this is his catch, and I have to put up my plan to dip dye it.
Thus, I decided to use less invasive method for the color style to get closer to dip dying. I wrapped it with yarn. It has nothing to do with dip dying, I know, but at least it's colorful as I wanted. n.

Maškrtník/DIY Dog Treats Holder

Spravíme si taký hackovací, DIY, alebo skôr inšpiratívny týždeň. Keď už sme včera tak sľubne začali.  V poslednom čase sa mi podarilo veľa vecí zrealizovať. Niektoré boli impulzívne, nad inými som dlhšie premýšľala, vylepšovala.  Niekedy som sa inšpirovala celkom, niekedy len použila základ idey odinakiaľ.

Aj keď ťažko sa mi občas rozoznáva kedy je niečo ako plagiátorstvo najmä v tomto kreatívnom svete. Veľa nápadov a postupov už koluje po internete ako všeobecná vedomosť a prišli by ste na ne aj bez pomoci, najmä keď je niečo vlastne jednoznačné.  Ale pretože, akúkoľvek formu plagiátorstva a podvodu neznesiem, uvediem vždy konkrétnu inšpiráciu. Asi forma deformácie ešte z výšky, kedy nám na plagiátorstvo vedeli rýchlo prísť a vyhazov zo školy chcel riskovať len málo kto. Vďaka za to, aspoň viem kedy mám vlastný názor.

 

Pôvodnú ideu držiaka na telefón som použila ako držiak na maškrty pre našu chlpatú. Potrebovala som mať niečo vonku, rýchlo dostupné (komu sa chce hrabať v komore, keď treba odmeniť hneď), ale zas nie tak dostupné, chápete. Takto som ho mohla zavesiť na bezpečné miesto vonku. Úžasný vešiak na psie potrebnosti - coming soon.V podstate mi veľmi dobre poslúžila prázdna fľaša od veľkej Jari, lepidlo v spreji (na látku) alebo aj Herkules lep stačí, kúsok tej látočky na ktorú som z inej nažehlila tvar kostičky. Nie pre krásu, ale aby si to niekto nepomýlil. Neviem síce kto, lebo Betmena som už informovala J, ale istota je guľomet. Mohla som to aj nechať tak a načabrikať fixkou, ale tak odtiaľ potiaľ, zas buďme dáky estéti nie?
Včerajšia návšteva kamarátov potvrdila, že aj pes má teraz z návštev oveľa väčšiu radosť.
Kto má zálusk, presný postup na Makeit-loveit tu. 
Možno ešte spravím nejaký ten držiak pre iné domáce použitie, ale na elektrickú zásuvku ako v postupe ho vešať teda rozhodne nebudem a ani Vám to neodporúčam!!!
A vlastne pre nás čo máme do Ikea ďaleko, je to spôsob ako nahradiť ich BYGEL závesné kontajnery, s istou dávkou rezervy samozrejme.
n.

Nie som žiaden génius, ale tiež sa vám stane, že si niečo vymyslíte a postupy a inšpiráciu necháte dobehnuť na google?

via

via

***

We needed to organize a place for our dog a bit. I was missing a place for dog treats somewhere outside of the house where I can access it easily and fast when needed. On the other side, I needed it to be a bit not accessible and safe, you know why. When I accidentally found the idea of mobile holder or charging holder if you want on makeit-loveit I created it the same way but for our dog treats and hung it on the wall high enough to access it for me, but not for our dog. It serves its purpose just perfectly and it is a good waz how to hack IKEA BYGEL containers and use then anywhere in the house or garden.

Oh Deer! was here #2 /My IKEA hack

Dostala som jeleňa na stôl. Teda nie celého len hlavu. Vlastne siluetu.

Ikea stolčeky Lack som dostala od mamy, mali len dočasnú funkciu u nich v dome, tak sa stalo, že sa ocitli u nás. Keď si  nejakú vec beriem/kupujem, väčšinou už mám jasný plán čo s ňou alebo kam s ňou. Tu to bolo čisté tápanie, no aj pri ich nízkej cene mi bolo ľúto ich vyhodiť, alebo len tak  ich nechať váľať v komore. Nakoniec sa doriešili samé, keďže sme sa rozhodli pre nový štýl vybavenia altánku a skončili teda tam.  Ibaže už po dvoch dňoch mi ich čierna farba prišla fádna a povrch sa pomaly ničil škrabancami od tanierov a pohárov.

Vylepšenie by teda bolo priam na mieste, a už ma aj veru napadlo ako, len som musela pred Bettym pomlčať. Ako prekvapko chápete. Vlastne skôr, kvôli tomu, aby nemal šancu ten nápad komentovať a vylepšovať ešte prv než je vôbec na svete. Ono veľa krát ma pravdu a prinúti ma to premýšľať nad možnosťami, takže vďaka za konštruktívnu kritiku. Ibaže toto som si chcela spraviť presne podľa seba bez kompromisu aj s rizikom neúspechu. Nakoniec som to zmákla. Keď Betmen dokvitol domov, už sa mohol zapojiť len do strhávania fólie, na komenty bolo neskoro. Fotiť to teda bola fuška, ale nejak som to dala, a hej ten rozbitý roh je z minulého týždňa. <a href="http://www.bloglovin.com/blog/7870709/?claim=3s69g6knkhf">Follow my blog with Bloglovin</a>

Pri čítaní Anninho článku o IKEA Hackeroch, som si spätne uvedomila, že som takto neúmyselne IKEA hackla aj ja. A tu je výsledok, podľa mňa vydarený. Stále sa udivujem koľko parády narobí, obyčajná sprejová farba, cez kopírák prenesená internetom prefláknutá silueta jeleňa ako šablóna na samolepiacu fóliu a kúsok skla. Betmenovi sa to páči. Takže vitaj jeleň na našom stole.

n.

Čo vaše hackerské skúsenosti a nábytkové vylepšenia?

***

My first IKEA hack - tables Lack. I got the tables from my mom who no longer needed them. It was hard to figure out where to put them first, but finally they reside in our gazebo. After few days of usage I did not like the color and the top coat was a bit damaged from the glasses and plates we put on them.

Thus I decided to cover them with glass plates, and one idea opened another. Let’s paint them first!

I used picture from internet, prepared a stencil cut from the adhesive sticker, sprayed paint and finally put a glass to cover the top of the table.

I like the outcome a lot, and even my Betmen loves it too. So I am proud twice as much.

After the remake, I realized that this is total IKEA hack, how cool is that?

n.

Ako som zavárala / DIY Glass Jar Lantern

Zaváram netradične. Nie som tak celkom žienka domáca, to muselo byť Betmenovi jasné od začiatku. V zaváraninových pohároch u nás uhorky nájdete len keď Bettyho mamina zásobí našu špajzku v sezóne. U nás pestujeme sviečky. Slovami ikony Carrie Bradshaw: ,, Jsem spíš na Coco Chanel, než na kokodák na víne." Ale to je o inom.
Postup ako na to nemám ako vždy nafotený, asi sa musím polepšiť. Ale v skratke niečo ako toto. 

Potrebujeme: mega zavárninový pohar, piesok, maliarsku pásku, farbu na sklo s efektom mrznúcich kvetov, sviečku.

Najlepšie na tejto farbe na sklo je, že je omývateľná. Takže, až ma vzor prestane baviť šup a spravíme si iný, alebo do pohára naložíme utopencov. Ale nateraz nám krásne svieti v altánku.
n. 

***
I preserve a bit untraditionally. My Betmen knows that in these cases I am sort of  like Carrie Bradshaw says “You knew when you married me I’m more Coco Chanel than coq au vin”
So at our house we preserve candles in the jar. Check the tutorial here.
The best way on the spray I used is that it can be washed, and the pattern easily changed.Or I can try and start to preserve something.
n.

Zahrajeme uvidíme/ Little competition

Mám blogy rada. Čítam ich, komentujem, no dlho mi trvalo zaradiť sa medzi bloggerov tak nejak poriadne. Ešte stále však o sebe občas pochybujem. Keď mám myšlienok plnú hlavu, potrebujem miesto, my obaja aj Betty, potrebujeme miesto, kde sa dá hlava vyvetrať. Dostupné hneď, vstup neobmedzený.  

Spomínala som už v predchádzajúcich príspevkoch, že meníme náš altánok na vysunutú obývačku. Tu je malá ochutnávka. Ešte nie je celkom hotovo, a podrobný report spravím až to bude v kope.Keď na to tak teraz pozerám všetko je hand made, až na svietniky po prababičke, a našu korelu. Aj ten altán stvoril Betmen so svojím otcom. No dobre, Ikea stolík Lack je kúpený, ale tak troška som sa s ním pohrala.

Ale keď už som to pre vás takto "nastajlovala", nedá mi keď čítam svoje obľúbené blogy, nepripojiť sa k výzve, ktorú hodila do ringu Iri Novak na - Můj dům, můj squat . Nejde o výhru, ale o výzvu. A o tom pre mňa momentálne blogovanie je.

Pekný deň.

n.

***

I love blogs. I read them, comment them. It took me a while to step in to this world as a blogger, and I still do not feel comfortable and confident enough. With million ideas running through my head, I need and Betmen too, a place where I can easily find a peace. We are changing our gazebo to outside living room, and it is exactly the place we need. It is not done by any means, and I will post more later, when it is finished. Enjoy our little piece of heaven at least for now..
n.