Jelenie štvortvorenie - Karol

Napadlo ma to celkom spontánne. Sedela som tak raz nad svojou jeleňou farmou a premýšľam, čo teda s tým stádom. Obchádzam, hm, usrknem si z kávy, zase hm. Ako toto dopadne? Určite to skončí tak, že sa k žiadnemu tvoreniu nakoniec nedostanem, budem ich prekladať zo šuplíka do šuplíka a budú mi večnou pripomienkou veľkých plánov a žiadnej realizácie. Poznáte to. Lenže potom som si seriózne povedala, čo s nimi? Všetkých aj tak nikdy nepoužijem. Krátka úvaha nad tým ako to tu v blogovom svete žije a bola som rozhodnutá. Skúsila som osloviť tri úžasné bloggerky, či by mi s nimi náhodou nechceli pomôcť. A čo myslíte? Sú to bojovníčky, čo túto bláznivú tvorivú výzvu prijali a ja sa z toho veľmi, ale VEĽMI TEŠÍM. 

Najbližšie tri dni teda jednoducho musíte nakuknúť k Janke z blogu Jane33, Lusy z blogu Vrece nápadov a Olív z Mode de boulangerie. Každý deň, jeden projekt, aspoň jeden jeleň, a úžasný nápad. Všetky sú to baby šikovné, kreatívne a veľmi zapálené a ja sa cítim ako malá, keď sa neviem dočkať darčekov. Som zvedavá ako sa nášmu stádu v svete darí a viem, že to bude prosto skvelé. Najbližšie tri dni sa teda vidíme u nich. 

POZÝVAM VÁS!

No a ako dopadol ten môj parohatý projekt? Nazvala som ho Karol. A Karol aka moja kamoška J. mi dovolila si toto meno požičať. Vlastne neviem prečo Karol, ale bolo to prvé meno čo ma napadlo. Týmto sa ospravedlňujem všetkým Karolom, čo poznám, alebo ešte spoznám. Nie je to nič osobné chalani alebo J.

Stačilo celkom málo. Jedno staro nové zrkadlo z Ikea MALMA, za úžasných 19Skk. Áno, tak dlho som ho doma mala a prekladala ho zo šuplíka do šuplíka. Maliarska páska, štetec, biela a čierna temperka, kopírák a centrofixka. A samozrejme, aj Karol.

No a k celému príbehu? Len pár poznámok pod čiaru.

Osobne myslela som si že to bude hračka, malovala som pri krbe na dlažbe. Aby to dlho netrvalo a pekne schlo. Lenže schlo to až moc rýchlo! Ďalší kameň úrazu, keď mi došla voda v plechovke na tie farby. Vypila ju naša Xia! Dvakrát! Temperovú, najprv bielu potom tú sivú. Splašená hľadám od temperiek krabičku, uff netoxické. Rámček si rozmalovaný už ďalej trônil na stole. Pre istotu. Nie kvôli psovi, fakt. Druhý deň chcem domaľovať, a dotiahnuť detaily.  A na rámčeku slíž! No dobre nebol to slíž, ale prskance zo slepačej polievky, čo mal Betmen na večeru! Nieeeeee, toto ako dopadne! Dýcham, pomaly, v kľude. Pokračujem, nevzdávam to. A pri veľkom odhalení ani tá maliarska páska nepriľahla ako mala, teda nastala improvizácia. Maskujem, ale zachránil to až Karol na obojstrannej lepiacej páske. Dodal tomu šťavu. Uff. Zmákla som to. 

A teraz je to na Vás, čo vy na toto moje interaktívne zrkadlo hovoríte.

n.