Rozlietané hlásenie

Hlásim sa, že žijem. Až moc rýchlo zase asi, ale vidím to tak, že by som potrebovala vstávať ráno o piatej, aby som stihla všetko. Lenže ja som spáááč, aj keď ten budík chudák bljaka každý deň už o šiestej, aby schytal šajbu o perinu, ja aj tak potiahnem ďaľšiu hodinu. Víkendy su mini krátke a v nedeľu večer premýšlam, kedy som akože odpočivala? Aj vy to tak máte? To aby som si napísala rozvrh, či čo.
Nevadí, pred pár týždňami sa mi ešte podarilo dotiahnuť ďaľší darček a za veľkej juchandy na chate v Liptovskom Jáne prednedávnom aj odovzdať. Taká moja klasika, ale keď šije sa veľmi dobre. A hlavne nedám na tie masky na spanie dopustiť, lebo juchalo sa óóó dlho, a rané slniečko, aj keď po zime už vytúžené tak trošku liezlo na nervy.
V každom prípade som momentálne zmietaná v nejakom zvláštnom jarnom chaose. Rozpletený pouf, na stroj sa nemôžem ani pozrieť, bez energie. Výstava sa blíži a bolo by treba konečne nejaké to dielo započať.
Ale vlastne by mi možno pomohlo sa na to vyspať, čo teda dnes po dobrotke Piri Piri kura podľa Jamieho Olivera nebude problém. Som sa pochlapila.
A ako to tak po sebe čítam, aj tento príspevok je akýsi rozlietaný, idem radšej mrk k Vám, naladím sa.
Premýšľam, čo som Vám ešte chcela...?
n.