Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.
Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?
Krásnu nedeľu.
n.
Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam
Je krásný:-)
OdpovedaťOdstrániťSuper!!! Moc krásné šití a příjemná pařížská atmosféra :) Děkuji a ty se opatruj! Pa, Jola
OdpovedaťOdstrániť