Ako na diabolský satén....???

Bojovať, bojovať a bojovať. Tak to máte tak, keď máte povinnosti a nájdete si robiť čokoľvek iné ako to čo máte. Mám toho na zozname až až, ale povolila som a spravila tieto dve spacie masky na želanie mimo plán. Do troch dní a sama od seba, náležite zo svojej aktivity prekvapená. Lenže, ako to tak u mňa býva, z hodinovej záležitosti som spravila trojhodinovú. Lebo šak ja musím vymýšľať novoty nie? Dopadlo to tak, že som nakoniec skončila u pôvodného plánu. Aké zmysluplné využitie času, že?

Nejdem písať čo a ako sa mi nedarilo, ale pár poznámok to hádam znesie.

Ponaučenie číslo jedna: Satén zásadne striháme.
Satén je jemný....to by fakt nikoho nenapadlo. Rezať ho rezákom na podložke teda hrubá chyba. Lebo sa mi dostal do mini zárezov mojej dosky a pri vyslobodzovaní stačila jedna zabudnutá nitka a celý blok pustil očko.

Ponaučenie číslo dva: Prešívanie prenechám len čínskym a taiwanským krajčírkam.
Pôvodný plán, vystužit vatelínom a prešiť nech je pekne napufkaný a maska jemná k očkám sa vôbec nepodaril. Celé to ťahalo, čo by až tak nevadilo, lebo pnutie nite sa dá predsa upraviť. No po prvom pokuse, keď som sa až dokonca tvárila, že sa to samo spraví, TO celé vyzeralo ako plácačka na muchy...
Treba niečo dodať? Nažehlila som tam Ronar, hotovo, účel splnený. Na viac pokusov nebola energia.

Niekto nejaká rada ako na satén?
Mám doma asi pol metra. Ešte, že to bola pôvodne nejaká darčeková nočná košieľka pribalená k časopisu Elle. Ako skúšobný materiál mi to aspoň nie je ľúto.
n.