Oui, oui, Paris!!!

Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.

Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?

Krásnu nedeľu.
n.

Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam                                                                                        

Vtáčik za vtáčikom/ Birdcage pillow

Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak  nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.

Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé,  to vyšívanie, poviem Vám. Klietka  retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.

A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.

Ušila mi tašku...

Hm.... vezmem si ju na lúku keď pôjdem na bylinky?....

....alebo keď vyrazíme na výlet a piknik k vode?

Krásna. A dnes som ju už aj vyskúšala, a veru obstála.
Janka z blogu Jane33 a autorka výzvy Ušijem ti tašku si vylosovala práve mňa komu tašku ušije a daruje. A ja veľmi pekne ďakujem.

Jeden by neveril v akú krásnu a užitočnú vec sa môže premeniť jedna sukňa, ktorá na vešiaku v obchode čakala iste veľmi dlho.. ako sukňa bola teda totálne stratená o tom som presvedčená. Pst, lebo Janka mi to prezradila a ja jej verím. Pod jej rukami sa, ale premenila na skvelú tašku s dôvtipnými detailami. A o tom bola táto výzva, Jankou do bodky splnená. Ehm, asi nebude prekvapením, že mlieko a zemiaky v nej vláčiť nebudem.

Tašku som šila aj ja, pre Simonu, ale ešte len putuje k nej a tak nebudem prezrádzať, ktorým smerom sa moja fantázia uberala. Tak nabudúce.

No musím rýchlo prebehnúť aj ostatné blogy, aby som videla aké krásne diela sa nám tu narodili.
n.

Klasika je dobrá

Tento vzor sa mi neomrzí. Látka má možnosť skvele vniknúť a je to také jednoduché.

Dala som to ako pokus na maminej veritaske s dátumom narodenia ešte dávno predo mnou. Na výplň som použila namiesto klasikého vatelínu arachne ako mi poradila Jola z Jahodovky.

Pracovalo sa celkom dobre, arachne tak nenafúkne celú prácu. Niekedy mám chuť na napufkané vankúše a niekedy nie, je to dobrá alternatíva. Ušitý už pred riadnym časom, ale ďalšie veci mám ešte chvíľu v procese, kým sa dostanú na svetlo sveta. Ide to pomaličky, ale snažím sa neprepadnúť panike, aby sa zo zábavy nestalo naháňanie. Dnes sa mi podarilo nerušene celé poobedie rezať látku na deku a to tiež vylepšuje náladu, realizovať konečne svoju predstavu.
n.

Ako na diabolský satén....???

Bojovať, bojovať a bojovať. Tak to máte tak, keď máte povinnosti a nájdete si robiť čokoľvek iné ako to čo máte. Mám toho na zozname až až, ale povolila som a spravila tieto dve spacie masky na želanie mimo plán. Do troch dní a sama od seba, náležite zo svojej aktivity prekvapená. Lenže, ako to tak u mňa býva, z hodinovej záležitosti som spravila trojhodinovú. Lebo šak ja musím vymýšľať novoty nie? Dopadlo to tak, že som nakoniec skončila u pôvodného plánu. Aké zmysluplné využitie času, že?

Nejdem písať čo a ako sa mi nedarilo, ale pár poznámok to hádam znesie.

Ponaučenie číslo jedna: Satén zásadne striháme.
Satén je jemný....to by fakt nikoho nenapadlo. Rezať ho rezákom na podložke teda hrubá chyba. Lebo sa mi dostal do mini zárezov mojej dosky a pri vyslobodzovaní stačila jedna zabudnutá nitka a celý blok pustil očko.

Ponaučenie číslo dva: Prešívanie prenechám len čínskym a taiwanským krajčírkam.
Pôvodný plán, vystužit vatelínom a prešiť nech je pekne napufkaný a maska jemná k očkám sa vôbec nepodaril. Celé to ťahalo, čo by až tak nevadilo, lebo pnutie nite sa dá predsa upraviť. No po prvom pokuse, keď som sa až dokonca tvárila, že sa to samo spraví, TO celé vyzeralo ako plácačka na muchy...
Treba niečo dodať? Nažehlila som tam Ronar, hotovo, účel splnený. Na viac pokusov nebola energia.

Niekto nejaká rada ako na satén?
Mám doma asi pol metra. Ešte, že to bola pôvodne nejaká darčeková nočná košieľka pribalená k časopisu Elle. Ako skúšobný materiál mi to aspoň nie je ľúto.
n.

VÝZVA - "ušijem Ti tašku"

 Takáto aj s peňaženkou, wau....Via

Som unesená Jankinou výzvou. Milujem projekty s dobrým nápadom a to tento rozhodne je! No a o čo ide? Predsa o tašku. Ušijem tašku. Janka spraví čary máry a priradí mi daľšiu šikovnú kočku, ktorej tašku pošlem. A čo je na tom najlepšie? Že darček dostanem aj ja, lebo aj mne nejaká šikovnica nejakú tašku pošle. Paráda.

Priznám sa mám pár tote tašiek a rozhodne ich na nákupy využívam. Igelitka mi príde ako veľká zbytočná márnivosť, ktorá naozaj nie je potrebná, a navyše ohavná. Ale priznám sa aj u nás sa nejké nájdu. Žiadna výhra, ale niekedy to inak nejde, no aspoň to pre nás nie je jednorazová záležitosť.

Pre tento projekt sa veľmi teším, chcela by som niečo svoje, strihom aj nápadom, tak si držím palce. Ale chce to aj nejakú inšpiráciu, že? Lebo tote už dávno  nie je neforemná a uniformná, je krásna a užitočná.

A ako ste na tom s tote taškami vy? Nosíte alebo nie?
Nekupujte IGELITKY, noste TOTE!
Tak šup k JANKE a hlásime sa dámy a páni!
n.

Tá je ako pre mňa....Via

Táto zas skvele vymyslená...Via

...Pouf...

Mám ho. Na blogoch ho snáď má už každý, aspoň mne sa tak zdá. Ja sa rada opíčím a tiež som zahorela láskou k tomuto rozkošnému doplnku. Vzhľadom na to, že vôbec nepletiem a toto bola moja prvotina, bola to aj adekvátne strastiplná cesta. Ale nejak to dopadlo a ja sa radostne môžem lebediť rovno pred knižnicou. Mne aj dlho trvá kým si niečo vyberiem, lebo toľko kníh a tak málo času, aspoň nechytím vlka, kým si vyberiem.

Hlavný problém...neviem pliesť. Takže "jutjube" to musel vytrhnúť. Vlna darovaná a tak akurát šesť 100g klbiek a ešte k tomu biela. No nechajte ju ležať len tak v igelitke. To predsa nejde. Ďakujem Janka.

Ihlice č. 20! Nemám zbrojný pas, ale to na mňa nikto nepovedzte, lebo fakt sa s nimi nikomu nechcem vyhrážať ;-)

Postup. Všetky klbká zmotám do jedného, aby som vytvorila jedno obrovské o veľkosti volejbalovej lopty. Zatiaľ ok, zdá sa to byť hračka. Len hladko. Ja ani inak neviem takže iná cesta nevedie. Nahodím si 36 očiek a pletiem, pletiem, pletiem. Vzniká útvar stále dlhší, ale aj ťažší... Asi po dvadsiatich obráteniach ma chytá mierna neistota. Akosi sa mi tie očká už na ihlice nezmestia...ale je to len hladko čo na tom môže byť zle? Pokračujem, ale už nie dlho...nezdá sa mi to. Vyťahujem ihlice, veď očká sú veľké ľahko navlečiem ....pozorujem...nemal to byť obdĺžnik? Prečo sa teda pozerám na lichobežník? Panika. Rátam očká...72??? ...ďalšia časť sa nedá publikovať....potom páram. A znova. Nahodím radšej už len 33, keby sa mi zas chceli namnožiť....sústredím sa... á hľa, asi tak o sto jedna rokov a 36 obrátení neskôr mám ten pletený obdĺžnik. Zošívam po boku, aj dole, sťahujem ako čiapku.

Výplň. Polystyrénové guľôčky do sedacích vakov. Ale kam s nimi?....sa mi to celé cez to pletené rozsype!!! Odpoveď, stará obliečka na vankúš 70x90cm, parám ju a zasa zošívam rovnako ako pouf. Plním...teda Betmen plní...na dvore... nasnežilo nám. Polystyrén všade...v topánkach...vo vlasoch...aj v podprsenke. 

Finish. Bielu mega tekvicu čo mi plnením vznikla navliekam do pouf, a zašívam, uff. Pouf sa mi naťahuje, ale už neustúpim. Je troška voľnejší ako vnútro, ale to je len malá kozmetická vada. Zašívam a je to. Nasleduje úprava tvaru. Prevaľujem ho po celom byte, aby sa zaguľatil. Darí sa...v zápätí prichádzam na to prečo biela nie je až taká ideálna... mala som si aspoň povysávať, sakriš. Ale našťastie sa dá zvliecť. Sadám si. Usmievam sa.

n.

P.S. návod odkukaný na Reve de Vivre a kľudne sa držte tohto návodu 28 očiek na 30 radov...na tu perinu 70x90 to bude presne to pravé. Chce sa mi spraviť ešte jeden, farebný.

P.S.2.Mimochodom máme novú sedačku, krásna, že?