nedeľa 23. marca 2014
Zelená jarná a mazlivá/Mint green infinity scarf
Nie som modelka, ale jednu som si našla. Prvý jarný deň za na nami, a ja som si uplietla šál. Vlna je taká mäkučká a vôbec neviem na čo som celú zimu čakala, kým som sa k tomu dostala. Ale pravda je, že sa mi chcelo pliesť. Dokončila som v piatok pletenú obliečku na podsedák- pouf, a chcelo sa mi pokračovať. Pouf, uf, to bude ešte story, no musím ho ešte naplniť, kým sa tu s ním pochlapím. 15 očiek, 20ky ihlice. Jednoduché a rýchle. Farba očarujúca a už dlho moja obľúbená.
Keď sa pozerám na nadchádzajúce počasie, asi si ju ešte pár dní ponosím, a na to sa teším. Dnes u nás prší, a ja už nemám na práci nič len lenivé nedeľné popoludnie. Možno by som ho mohla využiť na prípravu vecí budúcich. Už som sa tento rok presvedčila, že mi to funguje lepšie, keď sa zorganizujem a mám náskok. Potom si všetko viac užijem, keď nechvátam.
Krásnu nedeľu.
n.
utorok 11. marca 2014
Rozlietané hlásenie
Hlásim sa, že žijem. Až moc rýchlo zase asi, ale vidím to tak, že by som potrebovala vstávať ráno o piatej, aby som stihla všetko. Lenže ja som spáááč, aj keď ten budík chudák bljaka každý deň už o šiestej, aby schytal šajbu o perinu, ja aj tak potiahnem ďaľšiu hodinu. Víkendy su mini krátke a v nedeľu večer premýšlam, kedy som akože odpočivala? Aj vy to tak máte? To aby som si napísala rozvrh, či čo.
Nevadí, pred pár týždňami sa mi ešte podarilo dotiahnuť ďaľší darček a za veľkej juchandy na chate v Liptovskom Jáne prednedávnom aj odovzdať. Taká moja klasika, ale keď šije sa veľmi dobre. A hlavne nedám na tie masky na spanie dopustiť, lebo juchalo sa óóó dlho, a rané slniečko, aj keď po zime už vytúžené tak trošku liezlo na nervy.
V každom prípade som momentálne zmietaná v nejakom zvláštnom jarnom chaose. Rozpletený pouf, na stroj sa nemôžem ani pozrieť, bez energie. Výstava sa blíži a bolo by treba konečne nejaké to dielo započať.
Ale vlastne by mi možno pomohlo sa na to vyspať, čo teda dnes po dobrotke Piri Piri kura podľa Jamieho Olivera nebude problém. Som sa pochlapila.
A ako to tak po sebe čítam, aj tento príspevok je akýsi rozlietaný, idem radšej mrk k Vám, naladím sa.
Premýšľam, čo som Vám ešte chcela...?
n.
piatok 28. februára 2014
Karol, Ferda a Ferda, Zlatko, Karel a Karel
Dokázali to! Jelenčekovia a sobíkovia sa v svete nestratili a všeličo tam dokázali. Pre tých, ktorí nestihli nastihli našu DIY výmenu nech sa páči defilé!
Ďakujem Janka, Lusy a Olív, že sme spolu mohli tvoriť, ste úžasné baby. Ďakujem aj všetkým čo naše počiny sledovali, a povzbudzovali nás svojimi krásnymi komentármi.
Krásny víkend prajem a do tvorenia!
n.
![]() | ||
Jankiny Ferdovia via Jane33
|
|
![]() |
| Môj Karol |
pondelok 24. februára 2014
Jelenie štvortvorenie - Karol
Napadlo ma to celkom spontánne. Sedela som tak raz nad svojou jeleňou farmou a premýšľam, čo teda s tým stádom. Obchádzam, hm, usrknem si z kávy, zase hm. Ako toto dopadne? Určite to skončí tak, že sa k žiadnemu tvoreniu nakoniec nedostanem, budem ich prekladať zo šuplíka do šuplíka a budú mi večnou pripomienkou veľkých plánov a žiadnej realizácie. Poznáte to. Lenže potom som si seriózne povedala, čo s nimi? Všetkých aj tak nikdy nepoužijem. Krátka úvaha nad tým ako to tu v blogovom svete žije a bola som rozhodnutá. Skúsila som osloviť tri úžasné bloggerky, či by mi s nimi náhodou nechceli pomôcť. A čo myslíte? Sú to bojovníčky, čo túto bláznivú tvorivú výzvu prijali a ja sa z toho veľmi, ale VEĽMI TEŠÍM.
Najbližšie tri dni teda jednoducho musíte nakuknúť k Janke z blogu Jane33, Lusy z blogu Vrece nápadov a Olív z Mode de boulangerie. Každý deň, jeden projekt, aspoň jeden jeleň, a úžasný nápad. Všetky sú to baby šikovné, kreatívne a veľmi zapálené a ja sa cítim ako malá, keď sa neviem dočkať darčekov. Som zvedavá ako sa nášmu stádu v svete darí a viem, že to bude prosto skvelé. Najbližšie tri dni sa teda vidíme u nich.
POZÝVAM VÁS!
No a ako dopadol ten môj parohatý projekt? Nazvala som ho Karol. A Karol aka moja kamoška J. mi dovolila si toto meno požičať. Vlastne neviem prečo Karol, ale bolo to prvé meno čo ma napadlo. Týmto sa ospravedlňujem všetkým Karolom, čo poznám, alebo ešte spoznám. Nie je to nič osobné chalani alebo J.
Stačilo celkom málo. Jedno staro nové zrkadlo z Ikea MALMA, za úžasných 19Skk. Áno, tak dlho som ho doma mala a prekladala ho zo šuplíka do šuplíka. Maliarska páska, štetec, biela a čierna temperka, kopírák a centrofixka. A samozrejme, aj Karol.
No a k celému príbehu? Len pár poznámok pod čiaru.
Osobne myslela som si že to bude hračka, malovala som pri krbe na dlažbe. Aby to dlho netrvalo a pekne schlo. Lenže schlo to až moc rýchlo! Ďalší kameň úrazu, keď mi došla voda v plechovke na tie farby. Vypila ju naša Xia! Dvakrát! Temperovú, najprv bielu potom tú sivú. Splašená hľadám od temperiek krabičku, uff netoxické. Rámček si rozmalovaný už ďalej trônil na stole. Pre istotu. Nie kvôli psovi, fakt. Druhý deň chcem domaľovať, a dotiahnuť detaily. A na rámčeku slíž! No dobre nebol to slíž, ale prskance zo slepačej polievky, čo mal Betmen na večeru! Nieeeeee, toto ako dopadne! Dýcham, pomaly, v kľude. Pokračujem, nevzdávam to. A pri veľkom odhalení ani tá maliarska páska nepriľahla ako mala, teda nastala improvizácia. Maskujem, ale zachránil to až Karol na obojstrannej lepiacej páske. Dodal tomu šťavu. Uff. Zmákla som to.
A teraz je to na Vás, čo vy na toto moje interaktívne zrkadlo hovoríte.
n.
nedeľa 23. februára 2014
Poklad
Poklad. Ležala dlho v krabičke, krásne zabalená. Vytiahla som ju a držala, obdivovala a hladkala. Napadlo ma len, celkom také malé art deco. Ale ono je to veľké!
Predstavujem Vám, Ženy po kúpeli od Franiška Halamu. Design z 30-40tych rokov. Unikátna, mystická. Nechala som si ju doma u našich, a budem si po nej túžiť a keď zas prídem na návštevu budeme s maminou piť kávu v mojej izbe z hrnčekov s podšálkou, rozprávať sa, moje oči budú na túto krásu opäť utekať a budem si aj ochkať. Lebo tento pohľad sa mi nikdy neomrzí, je to láska.
Nezabudnite zajtra, pokračujeme v malých dizajnérskych pokusoch, a ja dokonca aj v tejto farebnej palete. Celkom štyri nápady na jednu tému Janka, Lusy a Oliv mi s tým pre Vás pomôžu. Tešte sa.
n.
sobota 22. februára 2014
2 v 1/ Crossbody Bag
Veľmi praktická. Až som to vôbec nečakala ako perfektne sa podarila. Inšpirácia v časopise Diana Patchwork ešte z minulého roka? E. si ju vybrala a ja realizovala. Vybrala si sama farebnú kombináciu a proti manšestru ja som teda nemohla nič namietať, lebo sa mi s ním dobre kamaráti. Myslím, že si musím ušiť jednu tiež, keď som ju dokončila asi pol hodinu som v nej chodila po dome a premýšľala akú výhovorku si mám vymyslieť, aby som jej ju nemusela dať. Lebo na rameni vyzerá fakt dobre.
Aj keď strih je veľmi jednoduchý a vlastne to bola hračka, pár detailov som robila prvýkrát. Posunovateľné ucho a prechodové dierky. Pravda, Betmen musel s razidlom pomôcť, lebo to by som ja nedala. Takže vlastne aj Betmen je moja nová švadlenka! Okrem toho, že je obojstranná, karabínky sa dajú precvaknúť do vrchných prechodových dierok a tak vznikne fakt veľká veľká taška. Budúca mamina E. iste ocení. A keď nebude treba, priechodky tvoria pekný detail. No dobre dobre, už sa nejdem chváliť, je proste super. Bodka.
n.
utorok 18. februára 2014
Ruská Rozprávka/Russian Fairytale

Ruská rozprávka. Aj keď dnes pre našich hokejistov pod olympijskými kruhmi jedna skončila, táto deka a jej malá majiteľka si bude rozprávok užívať ešte dlho. Mimochodom, všimli ste si motív Olympijského patchworkového quiltu na celých hrách?
Bola to jedna z tých prác, ktorá vzniká po ceste. Začalo to stredom a potom som už len prikladala jednu látku za druhou kým som nenašla to pravé. V podstate veľmi intuitívne ušitá, ale nakoniec som spokojná.
Stredový motív, som našťastie nemusela strihať sama. Dostala som už nasekané tvary Accuquilt, v tomto prípade v tvare obhryzeného jabĺčka a preto sa šilo vcelku dobre. Všetko sadlo ako malo, len tých špendlíkov! Na to ja veru nie som, ibaže nemala som inú možnosť. Je to prosto prplačka a k tomu zas tie krivky. Už do toho asi druhý krát nejdem, hoci je to efektné. Vyskúšala som, ďakujem, stačilo.
Druhá strana trochu exotická ruská tajga. Taká moja detská klasika 120x120, látky nové aj darované, jedna rozstrihaná matriošková perina. Tak nejak mám s týmto pôvodne posteľným prádlom ešte kopu iných plánov ako len vyspávanie. Som barbar keď strihám novú posteľnú bielizeň?
Keď už sme pri tých plánoch!
Budúci týždeň to tu tak inak ožije a ja sa už veľmi teším. Oslovila som svoje obľúbené bloggerky a spoločne sme na jednu tému tvorili. Som veľmi zvedavá, lebo aj keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Zatiaľ môžete prešmejdiť virtuálny svet Janky, Lusy a Oliv, príjemne sa u nich pobaviť a naladiť na budúci týždeň!
n.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)






