Aby aj stôl vianočným bol /Xmas Mug and Table Coasters

Tematické tvorenie. Ešte rýchlo kým sa ten vianočný čas toho roku pominie. Najmä v novembri a decembri som sa celkom z nitky utrhla a asi po prvýkrát som šila niečo v duchu blížiaceho sa sviatku. Najvianočnejšie veci, ktoré vznikli bolo pár setov prestieraní na vianočný stôl a pár na ten obývačkový vianočný, keď príde návšteva na varené vínko.



Mala som šťastie na dobrú cenu vianočných látok a bolo mi ľúto utratené peniaze a látky schovávať v šuplíku. Niektoré už robia radosť, niektoré odložíme do daľšieho roku skúsia šťastie v druhom kole.





Stihli ste vianočne tvoriť? Ale viete čo? Ja viem, že ste stihli, už som si blogy prešmejdila a som priam inšpiračne zavalená, budem mať čo robiť, aby som to spracovala.
n.

Tak...

To je doba. Premýšľam, kde sa všetok ten čas podel, že už tu máme zase Vianoce. V mojom prípade sa podel v práci. Môj work-life balance by som mala prehodnotiť, za posledný rok to teda moc vyvážene nebalancovalo. Vidno najmä na mojej úbohej aktivite na tomto mieste. Darilo sa mi síce tvoriť, našťastie niekto múdry vymyslel víkendy. Občas síce namiesto odpočinkovej aktivity som sa naháňala ešte aj v šití a v pondelok v práci som mala energie ešte menej ako v piatok večer. Všetko na poslednú chvíľu horúcou ihlou, ani fotky som nestihla. O prehľade čo sa teraz deje na iných blogoch ani nevravím. Ale kto si ako zariadi tak to má.

Vianoce, boli pre mňa čas voľna a rozjímania. Čas keď sa všetko na pár dní upokojilo a mohla som si usporiadať myšlienky. Čas keď som celé dni čítala knihy a vôbec som nestresovala, že treba robiť aj iné. Nie, cez sviatky je všetko dovolené. S vekom a vyššími nárokmi, hektickou prácou a očakavaniami, ktoré na Vás okolie má sa veľa vecí mení, a je to škoda. Ehm, tento rok bol vrchol mojej vianočnej výzdoby rozvesenie svetielok v obývačke a vystavenie adventného venca na konferenčnom stolíku. Dnes. Koniec. Bez pečenia. Ešte, že sú vianoce stále aj o ľuďoch s ktorými ich trávite, aj o tom ako Vám chýbajú tí s ktorými byť nemôžete, a aj tí s ktorými už nikdy nebudete. Inak by to bolo aspoň pre mňa celkom fiasko.

Preto som sa rozhodla, že možno nakoniec v tento čas po pár rokoch a mesiacoch oprášim knihy a blogy. Opäť sa naštartujem a inšpirujem, lebo cítim to prázdne miesto. Je mojou súčasťou, len musím nájsť chuť ho zas zdielať.

Všetkým krásne Vianoce plné lásky, pokoja a mieru. Nech máte čas na svojich blízkych, na seba a na svoje myšlienky.
n.

Našité...len oznámkovať

Pamätáte si učiteľské zápisníky? Ja ich mám zafixované so sivým pogumovaným obalom. Od mojich školských čias sa podstatne zmenili. Sú lepené a modré, no rovnako žalostne bez invencie.
Začalo to nevinne, len požiadavkou na darčeky od mojej kamarátky učiteľky. Celkom som si chcela vyskúšať niečo nové a tak som sa hrala. Vôbec som nečakala čo všetko taká drobnosť odštartuje.

Teda najprv vzniklo pár obalov na učiteľské zápisníky a jeden mini peračník. No uznajte ten klasický učiteľský zápisník je fakt des a to si nechcem prihrievať polievočku.

Lenže viete ako to medzi babami chodí, a s učiteľstvom to nemá nič spoločné.
Nasledovali obaly na veľké zošity a väčšie peračníky v druhej sérii

Lenže podaj prst... Ale v dobrom teda.... tak neviem čo sa vám vybaví pri pohľade na tretiu sériu? Podľa mňa moje obaly zahltili minimálne polku zborovne. 

Tak dúfam, že sa všetky dámy potešili, známkovať a učiť sa im teraz bude veselšie a malý nespratníci sa budú len trhať, aby im pani učiteľky jednotky zapisovali. 

n.

Hu hu hu....

Veľká rýchlovka. Aby si na dovolenku zbalila, a nič nezabudla. A že to bola čisto dámska jazda napadlo ma, že žúrovať sa isto bude. Taká spacia maska nebude na zahodnenie, keď sa do hotelovej izby baby dostanú krátko nad ránom.
No, ale takto, pár postrehov, k týmto už u mňa prefláknutým kozmetickým taštičkám. Dve pre mňa procesne nevyhnutné vylepšenia a jedno len tak, aby som si to vyskúšala.

SY Ikea nažehľovacia páska. Môj momentálne najlepší priateľ. Drobný detail na konci zipsu, štvorček látky naozaj neveľký sa mi vždy veľmi ťažko šil. Posúval sa, krútil, veľakrát nesadol kam mal a ako som chcela. Teraz som ho skrotila a pred samotným šitím ho jednoducho páskou k zipsu prikovám. Zhrniem v krátkosti. Pre také ako ja, pre chvíle, keď trpezlivosť opúšťa, keď stres z nepodarenia narastá, je tu Vaša páska Ikea. Aby šitie bolo radosťou!

Vatelín vs. Rono. Skúsila som použiť na výstuž masky samotne rono a aj vatelín. Vatelín bol mäkučký, ale nedržal veľmi tvar, pri šití to bola na takú malú vec skôr oštara. Rono, bolo super, a v konečnej fáze vyzeralo tip top, ale samotná maska nebola tak poddajná pri používaní. Prosto príliš tvrdá a neskrotná. Od teraz používam rono a na vnútornej strane naň ešte pridám vatelín. Huhu, keď si neviete vybrať použite oboje!

Aplikácia, na taške nažehlená a vyšívaním oblemovaná. Pekný detail len si dajte pozor, aby ste to nepárali ako ja, lebo som si to celé spolu zošila. Teda na budúce aplikujeme ešte na začiatku a nezmyslíme si vymýšlať blbosti keď už je hotovo, ano? A potom aplikácia sa dá aj halabala prešiť do šišatých elíps ako mám na maske, vyzerá to bláznivo, a vcelku to odbúra stres, že nie som schopná šiť v bezchybných kružniciach. Posledný postreh teda znie. Vynájdi sa!

Pekný deň.
n.

Oui, oui, Paris!!!

Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.

Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?

Krásnu nedeľu.
n.

Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam                                                                                        

Vtáčik za vtáčikom/ Birdcage pillow

Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak  nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.

Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé,  to vyšívanie, poviem Vám. Klietka  retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.

A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.

Ušila mi tašku...

Hm.... vezmem si ju na lúku keď pôjdem na bylinky?....

....alebo keď vyrazíme na výlet a piknik k vode?

Krásna. A dnes som ju už aj vyskúšala, a veru obstála.
Janka z blogu Jane33 a autorka výzvy Ušijem ti tašku si vylosovala práve mňa komu tašku ušije a daruje. A ja veľmi pekne ďakujem.

Jeden by neveril v akú krásnu a užitočnú vec sa môže premeniť jedna sukňa, ktorá na vešiaku v obchode čakala iste veľmi dlho.. ako sukňa bola teda totálne stratená o tom som presvedčená. Pst, lebo Janka mi to prezradila a ja jej verím. Pod jej rukami sa, ale premenila na skvelú tašku s dôvtipnými detailami. A o tom bola táto výzva, Jankou do bodky splnená. Ehm, asi nebude prekvapením, že mlieko a zemiaky v nej vláčiť nebudem.

Tašku som šila aj ja, pre Simonu, ale ešte len putuje k nej a tak nebudem prezrádzať, ktorým smerom sa moja fantázia uberala. Tak nabudúce.

No musím rýchlo prebehnúť aj ostatné blogy, aby som videla aké krásne diela sa nám tu narodili.
n.