Tak...

To je doba. Premýšľam, kde sa všetok ten čas podel, že už tu máme zase Vianoce. V mojom prípade sa podel v práci. Môj work-life balance by som mala prehodnotiť, za posledný rok to teda moc vyvážene nebalancovalo. Vidno najmä na mojej úbohej aktivite na tomto mieste. Darilo sa mi síce tvoriť, našťastie niekto múdry vymyslel víkendy. Občas síce namiesto odpočinkovej aktivity som sa naháňala ešte aj v šití a v pondelok v práci som mala energie ešte menej ako v piatok večer. Všetko na poslednú chvíľu horúcou ihlou, ani fotky som nestihla. O prehľade čo sa teraz deje na iných blogoch ani nevravím. Ale kto si ako zariadi tak to má.

Vianoce, boli pre mňa čas voľna a rozjímania. Čas keď sa všetko na pár dní upokojilo a mohla som si usporiadať myšlienky. Čas keď som celé dni čítala knihy a vôbec som nestresovala, že treba robiť aj iné. Nie, cez sviatky je všetko dovolené. S vekom a vyššími nárokmi, hektickou prácou a očakavaniami, ktoré na Vás okolie má sa veľa vecí mení, a je to škoda. Ehm, tento rok bol vrchol mojej vianočnej výzdoby rozvesenie svetielok v obývačke a vystavenie adventného venca na konferenčnom stolíku. Dnes. Koniec. Bez pečenia. Ešte, že sú vianoce stále aj o ľuďoch s ktorými ich trávite, aj o tom ako Vám chýbajú tí s ktorými byť nemôžete, a aj tí s ktorými už nikdy nebudete. Inak by to bolo aspoň pre mňa celkom fiasko.

Preto som sa rozhodla, že možno nakoniec v tento čas po pár rokoch a mesiacoch oprášim knihy a blogy. Opäť sa naštartujem a inšpirujem, lebo cítim to prázdne miesto. Je mojou súčasťou, len musím nájsť chuť ho zas zdielať.

Všetkým krásne Vianoce plné lásky, pokoja a mieru. Nech máte čas na svojich blízkych, na seba a na svoje myšlienky.
n.