Máme doma maróda
Sme chorí, celí do tyrkysova, chromí. Naša andulka má zlomenú
nôžku, nevedno kedy, ako alebo kto. Korela Lolo sa tvári, že on nič. Snáď bude
časom dobre a príroda si s tým poradí, mini dlahy nie sú na sklade. Kľud na lôžku je jediná šanca. Vďaka za obchodné centrá, zhánať novú klietku
na separáciu zverov o ôsmej večer, žiadna sranda. Je mi z toho smutno, chúďa
malá, ako bojuje.
Zatiaľ stále nešijem,
pre nedostatok priestoru. Čoskoro to,ale dúfam bude za nami. Stále klbčím,
aspoň sa snažím. Dnes príde aj dodávka z internetu, tak sa troška vytešujem. Večer po mesiaci na patchwork, zas budem z
tých našich báb odpadávať, že čo všetko stihli pošiť.
Pekný deň
n.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára