Veselý Silvester a Šťastný Nový Rok

My už pomaly rozbiehame Silvestrovskú zábavu. Ešte všetci nedorazili, ale snáď tu budú čoskoro. Silvester podľa nás...alebo...
Svet podľa Mariána.
Punč, silvestrovský guláš a domáci ľanový chlieb.

Je to prosto Betmen, superhrdina, ten môj drahý.

Prajem aj Vám veselý večer a ráno vykročiť správnou nohou do ďalšieho roku.
Nika

Premiérové háčkovanie / Crochet Beanie

Teraz sa musím, ale seriózne pochváliť. Tak až Vám ta samochvála bude aj doma cítiť. Ešte tak tri dni pred Vianocami som ani nemyslela na to, že by som takýto darček spáchala. Ale ako som sa tak raz minulú nedeľu u úžasne "obohacujúceho" televízneho programu nudila a brázdila internet napadlo ma posunúť svoje prázdne ruky na vyššiu úroveň.

Za vlasť padla 100% alpaka, klbko kúpené len na mazlenie pre jeho neskutočne hebučké vlastnosti. Čakalo len na príležitosť. O 50g hrejivej priadze a poobedie neskôr bola na svete moja prvá háčkovaná čiapka. A že nie som žiadne Béčko, rovno v dámskej veľkosti.

Obdarovaná a zároveň modelka, nech sa páči moja sestra.
n.

Návod na čiapku tu a návod na kvetinku tu. Vzorec na vyrátanie hĺbky čiapky obvod/3,14. Pri obvode 55cm som skončila u pridávania 6 stĺpikov presne podľa návodu, no aj 5 by bohato stačilo. Tak sa môžete pustiť do toho.

Aby aj stôl vianočným bol /Xmas Mug and Table Coasters

Tematické tvorenie. Ešte rýchlo kým sa ten vianočný čas toho roku pominie. Najmä v novembri a decembri som sa celkom z nitky utrhla a asi po prvýkrát som šila niečo v duchu blížiaceho sa sviatku. Najvianočnejšie veci, ktoré vznikli bolo pár setov prestieraní na vianočný stôl a pár na ten obývačkový vianočný, keď príde návšteva na varené vínko.



Mala som šťastie na dobrú cenu vianočných látok a bolo mi ľúto utratené peniaze a látky schovávať v šuplíku. Niektoré už robia radosť, niektoré odložíme do daľšieho roku skúsia šťastie v druhom kole.





Stihli ste vianočne tvoriť? Ale viete čo? Ja viem, že ste stihli, už som si blogy prešmejdila a som priam inšpiračne zavalená, budem mať čo robiť, aby som to spracovala.
n.

Tak...

To je doba. Premýšľam, kde sa všetok ten čas podel, že už tu máme zase Vianoce. V mojom prípade sa podel v práci. Môj work-life balance by som mala prehodnotiť, za posledný rok to teda moc vyvážene nebalancovalo. Vidno najmä na mojej úbohej aktivite na tomto mieste. Darilo sa mi síce tvoriť, našťastie niekto múdry vymyslel víkendy. Občas síce namiesto odpočinkovej aktivity som sa naháňala ešte aj v šití a v pondelok v práci som mala energie ešte menej ako v piatok večer. Všetko na poslednú chvíľu horúcou ihlou, ani fotky som nestihla. O prehľade čo sa teraz deje na iných blogoch ani nevravím. Ale kto si ako zariadi tak to má.

Vianoce, boli pre mňa čas voľna a rozjímania. Čas keď sa všetko na pár dní upokojilo a mohla som si usporiadať myšlienky. Čas keď som celé dni čítala knihy a vôbec som nestresovala, že treba robiť aj iné. Nie, cez sviatky je všetko dovolené. S vekom a vyššími nárokmi, hektickou prácou a očakavaniami, ktoré na Vás okolie má sa veľa vecí mení, a je to škoda. Ehm, tento rok bol vrchol mojej vianočnej výzdoby rozvesenie svetielok v obývačke a vystavenie adventného venca na konferenčnom stolíku. Dnes. Koniec. Bez pečenia. Ešte, že sú vianoce stále aj o ľuďoch s ktorými ich trávite, aj o tom ako Vám chýbajú tí s ktorými byť nemôžete, a aj tí s ktorými už nikdy nebudete. Inak by to bolo aspoň pre mňa celkom fiasko.

Preto som sa rozhodla, že možno nakoniec v tento čas po pár rokoch a mesiacoch oprášim knihy a blogy. Opäť sa naštartujem a inšpirujem, lebo cítim to prázdne miesto. Je mojou súčasťou, len musím nájsť chuť ho zas zdielať.

Všetkým krásne Vianoce plné lásky, pokoja a mieru. Nech máte čas na svojich blízkych, na seba a na svoje myšlienky.
n.

Našité...len oznámkovať

Pamätáte si učiteľské zápisníky? Ja ich mám zafixované so sivým pogumovaným obalom. Od mojich školských čias sa podstatne zmenili. Sú lepené a modré, no rovnako žalostne bez invencie.
Začalo to nevinne, len požiadavkou na darčeky od mojej kamarátky učiteľky. Celkom som si chcela vyskúšať niečo nové a tak som sa hrala. Vôbec som nečakala čo všetko taká drobnosť odštartuje.

Teda najprv vzniklo pár obalov na učiteľské zápisníky a jeden mini peračník. No uznajte ten klasický učiteľský zápisník je fakt des a to si nechcem prihrievať polievočku.

Lenže viete ako to medzi babami chodí, a s učiteľstvom to nemá nič spoločné.
Nasledovali obaly na veľké zošity a väčšie peračníky v druhej sérii

Lenže podaj prst... Ale v dobrom teda.... tak neviem čo sa vám vybaví pri pohľade na tretiu sériu? Podľa mňa moje obaly zahltili minimálne polku zborovne. 

Tak dúfam, že sa všetky dámy potešili, známkovať a učiť sa im teraz bude veselšie a malý nespratníci sa budú len trhať, aby im pani učiteľky jednotky zapisovali. 

n.

Hu hu hu....

Veľká rýchlovka. Aby si na dovolenku zbalila, a nič nezabudla. A že to bola čisto dámska jazda napadlo ma, že žúrovať sa isto bude. Taká spacia maska nebude na zahodnenie, keď sa do hotelovej izby baby dostanú krátko nad ránom.
No, ale takto, pár postrehov, k týmto už u mňa prefláknutým kozmetickým taštičkám. Dve pre mňa procesne nevyhnutné vylepšenia a jedno len tak, aby som si to vyskúšala.

SY Ikea nažehľovacia páska. Môj momentálne najlepší priateľ. Drobný detail na konci zipsu, štvorček látky naozaj neveľký sa mi vždy veľmi ťažko šil. Posúval sa, krútil, veľakrát nesadol kam mal a ako som chcela. Teraz som ho skrotila a pred samotným šitím ho jednoducho páskou k zipsu prikovám. Zhrniem v krátkosti. Pre také ako ja, pre chvíle, keď trpezlivosť opúšťa, keď stres z nepodarenia narastá, je tu Vaša páska Ikea. Aby šitie bolo radosťou!

Vatelín vs. Rono. Skúsila som použiť na výstuž masky samotne rono a aj vatelín. Vatelín bol mäkučký, ale nedržal veľmi tvar, pri šití to bola na takú malú vec skôr oštara. Rono, bolo super, a v konečnej fáze vyzeralo tip top, ale samotná maska nebola tak poddajná pri používaní. Prosto príliš tvrdá a neskrotná. Od teraz používam rono a na vnútornej strane naň ešte pridám vatelín. Huhu, keď si neviete vybrať použite oboje!

Aplikácia, na taške nažehlená a vyšívaním oblemovaná. Pekný detail len si dajte pozor, aby ste to nepárali ako ja, lebo som si to celé spolu zošila. Teda na budúce aplikujeme ešte na začiatku a nezmyslíme si vymýšlať blbosti keď už je hotovo, ano? A potom aplikácia sa dá aj halabala prešiť do šišatých elíps ako mám na maske, vyzerá to bláznivo, a vcelku to odbúra stres, že nie som schopná šiť v bezchybných kružniciach. Posledný postreh teda znie. Vynájdi sa!

Pekný deň.
n.

Oui, oui, Paris!!!

Konečne! Konečne cítim, že slučky z môjho krku sa uvoľňujú. Opadá stres. Môžem dýchať. Teda nemôžem, mám nádchu, ale to už po dvoch dňoch neriešim. Včera som bola v takom úbohom stave, že som z postele vstala až o šiestej popoludní. V každom prípade, posledné týždne to pre mňa bolo náročné. Domácnosť pišťala, aby som ten niekoľko týždňový bombový nálet už zlikvidovala, a ja som bola hluchá, stále v práci, a po práci aj doma v práci. Ale čo je najhoršie hluchá k svojim myšlienkam a to ma priam zabíjalo. No zdá sa, že sa to lepší, cítim, že to bude fajn a mám chuť zas si plánovať tie svoje drobné radosti, a vy viete čo myslím.

Ohlasy od známych aj na blogu tu, ohľadom mojich parížskych vankúšov ma hecli k druhej dvojici. Práve teraz sa v Tepliciach vystavujú a užívajú si pozornosť, teda aspoň dúfam. Fotky k výstave nájdete na facebooku Kultúrneho Centra Aktivity v Trenčíne. Vankúše majiteľov zatiaľ nemajú, ja osobne cítim, že je to na nich troška vidieť alebo skôr cítiť z nich. Niečo mi pri tom tvorení chýbalo, asi to prepojenie. Pri fotení som zistila ako málo mám doma miest a rekvizít, či nápadov, aby som sa stále neopakovala, ale to už asi moc preháňam, že? Tak sa dohodnime, asi takto... Je pol deviatej večer, leto, slnko maluje na obzore nadýchané ružové zore a drozdy si predávaju svoje večerné piesne. Príjemne pofukuje, brečťan objíma fasádu klasického činžovného domu v Paríži, na tichej ulici, kde sa z okna druhého poschodia nesú zvuky harmoniky tak typickej pre Paríž. Vy sa nadýchnete a nádhera tejto chvíle sa Vám usadí navždy v mysli. Hm? Môže byť, či?

Krásnu nedeľu.
n.

Ps. teraz si môžete pustiť muziku a pozrieť aj našu výstavu, klik na fotku a ste tam                                                                                        

Vtáčik za vtáčikom/ Birdcage pillow

Zakopaná v práci a zašitá u stroja. Tak  nejak vyzeralo mojich posledných pár týždňov. Nebol čas ani sa sem prísť pozrieť a to už je čo povedať.
Finišujem posledné prípravy na výstavu, a samozrejme nestihla som všetko čo som chcela, ale poučila som sa. Je to ako keď sa snažíte zrátať kŕdeľ lastovičiek, ale taký fest veľký, a prepadáte panike lebo to je nemožné? Nie, nie je.. ale veľmi obtiažne, no netreba to vzdávať, pokojne a obozretne pekne som rátala vtáčik za vtáčikom, krok za krokom. A hoci pracovné tempo nemám šancu poľaviť aspoň od nitiek si chcem dať pár dní pokoj...len či to pôjde.

Vankúšik dlho plánovaný a nápad, kuk na Sew mama sew. Upravila som si podľa seba a dokonca sa vybičovala vyšívaným detailom. Nie je to zlé,  to vyšívanie, poviem Vám. Klietka  retiazkovým stehom a vtáčika smyčkovým stehom. Rozhodne som si rozšírila obzory a bavilo ma to.

A kto bude v okolí nech sa u nás zastaví a na výstave vtáčika uvidí.
n.

Ušila mi tašku...

Hm.... vezmem si ju na lúku keď pôjdem na bylinky?....

....alebo keď vyrazíme na výlet a piknik k vode?

Krásna. A dnes som ju už aj vyskúšala, a veru obstála.
Janka z blogu Jane33 a autorka výzvy Ušijem ti tašku si vylosovala práve mňa komu tašku ušije a daruje. A ja veľmi pekne ďakujem.

Jeden by neveril v akú krásnu a užitočnú vec sa môže premeniť jedna sukňa, ktorá na vešiaku v obchode čakala iste veľmi dlho.. ako sukňa bola teda totálne stratená o tom som presvedčená. Pst, lebo Janka mi to prezradila a ja jej verím. Pod jej rukami sa, ale premenila na skvelú tašku s dôvtipnými detailami. A o tom bola táto výzva, Jankou do bodky splnená. Ehm, asi nebude prekvapením, že mlieko a zemiaky v nej vláčiť nebudem.

Tašku som šila aj ja, pre Simonu, ale ešte len putuje k nej a tak nebudem prezrádzať, ktorým smerom sa moja fantázia uberala. Tak nabudúce.

No musím rýchlo prebehnúť aj ostatné blogy, aby som videla aké krásne diela sa nám tu narodili.
n.

Klasika je dobrá

Tento vzor sa mi neomrzí. Látka má možnosť skvele vniknúť a je to také jednoduché.

Dala som to ako pokus na maminej veritaske s dátumom narodenia ešte dávno predo mnou. Na výplň som použila namiesto klasikého vatelínu arachne ako mi poradila Jola z Jahodovky.

Pracovalo sa celkom dobre, arachne tak nenafúkne celú prácu. Niekedy mám chuť na napufkané vankúše a niekedy nie, je to dobrá alternatíva. Ušitý už pred riadnym časom, ale ďalšie veci mám ešte chvíľu v procese, kým sa dostanú na svetlo sveta. Ide to pomaličky, ale snažím sa neprepadnúť panike, aby sa zo zábavy nestalo naháňanie. Dnes sa mi podarilo nerušene celé poobedie rezať látku na deku a to tiež vylepšuje náladu, realizovať konečne svoju predstavu.
n.

Ako na diabolský satén....???

Bojovať, bojovať a bojovať. Tak to máte tak, keď máte povinnosti a nájdete si robiť čokoľvek iné ako to čo máte. Mám toho na zozname až až, ale povolila som a spravila tieto dve spacie masky na želanie mimo plán. Do troch dní a sama od seba, náležite zo svojej aktivity prekvapená. Lenže, ako to tak u mňa býva, z hodinovej záležitosti som spravila trojhodinovú. Lebo šak ja musím vymýšľať novoty nie? Dopadlo to tak, že som nakoniec skončila u pôvodného plánu. Aké zmysluplné využitie času, že?

Nejdem písať čo a ako sa mi nedarilo, ale pár poznámok to hádam znesie.

Ponaučenie číslo jedna: Satén zásadne striháme.
Satén je jemný....to by fakt nikoho nenapadlo. Rezať ho rezákom na podložke teda hrubá chyba. Lebo sa mi dostal do mini zárezov mojej dosky a pri vyslobodzovaní stačila jedna zabudnutá nitka a celý blok pustil očko.

Ponaučenie číslo dva: Prešívanie prenechám len čínskym a taiwanským krajčírkam.
Pôvodný plán, vystužit vatelínom a prešiť nech je pekne napufkaný a maska jemná k očkám sa vôbec nepodaril. Celé to ťahalo, čo by až tak nevadilo, lebo pnutie nite sa dá predsa upraviť. No po prvom pokuse, keď som sa až dokonca tvárila, že sa to samo spraví, TO celé vyzeralo ako plácačka na muchy...
Treba niečo dodať? Nažehlila som tam Ronar, hotovo, účel splnený. Na viac pokusov nebola energia.

Niekto nejaká rada ako na satén?
Mám doma asi pol metra. Ešte, že to bola pôvodne nejaká darčeková nočná košieľka pribalená k časopisu Elle. Ako skúšobný materiál mi to aspoň nie je ľúto.
n.

VÝZVA - "ušijem Ti tašku"

 Takáto aj s peňaženkou, wau....Via

Som unesená Jankinou výzvou. Milujem projekty s dobrým nápadom a to tento rozhodne je! No a o čo ide? Predsa o tašku. Ušijem tašku. Janka spraví čary máry a priradí mi daľšiu šikovnú kočku, ktorej tašku pošlem. A čo je na tom najlepšie? Že darček dostanem aj ja, lebo aj mne nejaká šikovnica nejakú tašku pošle. Paráda.

Priznám sa mám pár tote tašiek a rozhodne ich na nákupy využívam. Igelitka mi príde ako veľká zbytočná márnivosť, ktorá naozaj nie je potrebná, a navyše ohavná. Ale priznám sa aj u nás sa nejké nájdu. Žiadna výhra, ale niekedy to inak nejde, no aspoň to pre nás nie je jednorazová záležitosť.

Pre tento projekt sa veľmi teším, chcela by som niečo svoje, strihom aj nápadom, tak si držím palce. Ale chce to aj nejakú inšpiráciu, že? Lebo tote už dávno  nie je neforemná a uniformná, je krásna a užitočná.

A ako ste na tom s tote taškami vy? Nosíte alebo nie?
Nekupujte IGELITKY, noste TOTE!
Tak šup k JANKE a hlásime sa dámy a páni!
n.

Tá je ako pre mňa....Via

Táto zas skvele vymyslená...Via

...Pouf...

Mám ho. Na blogoch ho snáď má už každý, aspoň mne sa tak zdá. Ja sa rada opíčím a tiež som zahorela láskou k tomuto rozkošnému doplnku. Vzhľadom na to, že vôbec nepletiem a toto bola moja prvotina, bola to aj adekvátne strastiplná cesta. Ale nejak to dopadlo a ja sa radostne môžem lebediť rovno pred knižnicou. Mne aj dlho trvá kým si niečo vyberiem, lebo toľko kníh a tak málo času, aspoň nechytím vlka, kým si vyberiem.

Hlavný problém...neviem pliesť. Takže "jutjube" to musel vytrhnúť. Vlna darovaná a tak akurát šesť 100g klbiek a ešte k tomu biela. No nechajte ju ležať len tak v igelitke. To predsa nejde. Ďakujem Janka.

Ihlice č. 20! Nemám zbrojný pas, ale to na mňa nikto nepovedzte, lebo fakt sa s nimi nikomu nechcem vyhrážať ;-)

Postup. Všetky klbká zmotám do jedného, aby som vytvorila jedno obrovské o veľkosti volejbalovej lopty. Zatiaľ ok, zdá sa to byť hračka. Len hladko. Ja ani inak neviem takže iná cesta nevedie. Nahodím si 36 očiek a pletiem, pletiem, pletiem. Vzniká útvar stále dlhší, ale aj ťažší... Asi po dvadsiatich obráteniach ma chytá mierna neistota. Akosi sa mi tie očká už na ihlice nezmestia...ale je to len hladko čo na tom môže byť zle? Pokračujem, ale už nie dlho...nezdá sa mi to. Vyťahujem ihlice, veď očká sú veľké ľahko navlečiem ....pozorujem...nemal to byť obdĺžnik? Prečo sa teda pozerám na lichobežník? Panika. Rátam očká...72??? ...ďalšia časť sa nedá publikovať....potom páram. A znova. Nahodím radšej už len 33, keby sa mi zas chceli namnožiť....sústredím sa... á hľa, asi tak o sto jedna rokov a 36 obrátení neskôr mám ten pletený obdĺžnik. Zošívam po boku, aj dole, sťahujem ako čiapku.

Výplň. Polystyrénové guľôčky do sedacích vakov. Ale kam s nimi?....sa mi to celé cez to pletené rozsype!!! Odpoveď, stará obliečka na vankúš 70x90cm, parám ju a zasa zošívam rovnako ako pouf. Plním...teda Betmen plní...na dvore... nasnežilo nám. Polystyrén všade...v topánkach...vo vlasoch...aj v podprsenke. 

Finish. Bielu mega tekvicu čo mi plnením vznikla navliekam do pouf, a zašívam, uff. Pouf sa mi naťahuje, ale už neustúpim. Je troška voľnejší ako vnútro, ale to je len malá kozmetická vada. Zašívam a je to. Nasleduje úprava tvaru. Prevaľujem ho po celom byte, aby sa zaguľatil. Darí sa...v zápätí prichádzam na to prečo biela nie je až taká ideálna... mala som si aspoň povysávať, sakriš. Ale našťastie sa dá zvliecť. Sadám si. Usmievam sa.

n.

P.S. návod odkukaný na Reve de Vivre a kľudne sa držte tohto návodu 28 očiek na 30 radov...na tu perinu 70x90 to bude presne to pravé. Chce sa mi spraviť ešte jeden, farebný.

P.S.2.Mimochodom máme novú sedačku, krásna, že?

TAG... V PERINÁCH

Tak mierne som prispala tu na tomto Ružovom mieste, že? Ale dobrá správa, Olív mi hodila uterák do ringu a celkom sa to hodí. Štafetový TAG V PERINÁCH. Záludné otázky na telo, ale tak poďme na to!

Bez čoho do paplónov už pol roku neodchádzam?

Bez myšlienok. Pred spaním strihám, šijem, pletiem, tvorím a do rána nápady aj postupy zabudnem a tak mám o zábavu ďaľši večer vystarané. A po novom mám aj mantru, požičanú ale najsamlepšiu a to: Táto noc bude veeeeľmi dlhááá. Odporúčam.Spachtošom ako ja to psychicky naozaj veľmi pomáha, najmä keď sa mi občas podarí zvaliť  sa do postele až po polnoci.

Zvodné sansoussi alebo pohodlné pyžamo?

Väčšinou teplé pyžamo, lebo ja som stále zmrznutá, ale na sezónu mením za kraťasy. Čím mäkší materiál tým lepší, lebo na tom fakt záleží. Ja si rada hýčkam svoj pyžamový vzťah.

Kniha?

Nie vždy, ale na stolíku vždy pár prebýva. Práve teraz Búrlivé výšiny, ale priznám sa veľakrát aj dokument hlavne o vesmíre, to sa tak dobre potom padá do perín.

Pohárik niečoho lahodného pred spaním?

Nedbám. Ružové vínko, šampíčko keď je chuť. Rozhodne ale pohár vody, lebo viete hlad je prezlečený smäd.

Kozmetické rituály?

Chcelo by sa mi napísať, že sedávam každý večer pred toaletným stolkom, češem si vlasy a ležérne si dávam za ušká nejaký skvelý parfum. Som ako víla ;-) Ták a teraz sa pekne zobudíme...krém na xichtík a balzam na pery úplne stačí. Bez krému na ruky sa ale absolútne do postele nejde!!!

Chrápem?

Moja ranná odpoveď na Betmenovu kofrontáciu je...ja? no to teda rozhodne nie! A to viem na isto lebo ja mám predsa vždy pravdu:)

Raňajky do postele?

Myslím, že ja som Šípová Ruženka až až, takže keby som v posteli aj raňajkovala, veru bola by som tam pol dňa. Ale niekedy možno vyskúšam.

Jean?....Dala by som si toast s džemom, praženicu so slaninkou, pomarančový džús a kávu prosím.

No a keby Vás zaujal náš lapač snov, tak vlastná výroba. Pár vecí, ktoré nesmú chýbať... vyšivací kruh, vlna, prepeličie pierka, bavlnka a perličky. Betmen dostal darček z lásky k bronzovému výročiu...vraj to pomáha od zlých snov. Asi áno spím ako zabitá.

Tak krásny víkend

n.

Zelená jarná a mazlivá/Mint green infinity scarf

Nie som modelka, ale jednu som si našla. Prvý jarný deň za na nami, a ja som si uplietla šál. Vlna je taká mäkučká a vôbec neviem na čo som celú zimu čakala, kým som sa k tomu dostala. Ale pravda je, že sa mi chcelo pliesť. Dokončila som v piatok pletenú obliečku na podsedák- pouf, a chcelo sa mi pokračovať. Pouf, uf, to bude ešte story, no musím ho ešte naplniť, kým sa tu s ním pochlapím. 15 očiek, 20ky ihlice. Jednoduché a rýchle. Farba očarujúca a už dlho moja obľúbená.
Keď sa pozerám na nadchádzajúce počasie, asi si ju ešte pár dní ponosím, a na to sa teším. Dnes u nás prší, a ja už nemám na práci nič len lenivé nedeľné popoludnie. Možno by som ho mohla využiť na prípravu vecí budúcich. Už som sa tento rok presvedčila, že mi to funguje lepšie, keď sa zorganizujem a mám náskok. Potom si všetko viac užijem, keď nechvátam.
Krásnu nedeľu.
n.

Rozlietané hlásenie

Hlásim sa, že žijem. Až moc rýchlo zase asi, ale vidím to tak, že by som potrebovala vstávať ráno o piatej, aby som stihla všetko. Lenže ja som spáááč, aj keď ten budík chudák bljaka každý deň už o šiestej, aby schytal šajbu o perinu, ja aj tak potiahnem ďaľšiu hodinu. Víkendy su mini krátke a v nedeľu večer premýšlam, kedy som akože odpočivala? Aj vy to tak máte? To aby som si napísala rozvrh, či čo.
Nevadí, pred pár týždňami sa mi ešte podarilo dotiahnuť ďaľší darček a za veľkej juchandy na chate v Liptovskom Jáne prednedávnom aj odovzdať. Taká moja klasika, ale keď šije sa veľmi dobre. A hlavne nedám na tie masky na spanie dopustiť, lebo juchalo sa óóó dlho, a rané slniečko, aj keď po zime už vytúžené tak trošku liezlo na nervy.
V každom prípade som momentálne zmietaná v nejakom zvláštnom jarnom chaose. Rozpletený pouf, na stroj sa nemôžem ani pozrieť, bez energie. Výstava sa blíži a bolo by treba konečne nejaké to dielo započať.
Ale vlastne by mi možno pomohlo sa na to vyspať, čo teda dnes po dobrotke Piri Piri kura podľa Jamieho Olivera nebude problém. Som sa pochlapila.
A ako to tak po sebe čítam, aj tento príspevok je akýsi rozlietaný, idem radšej mrk k Vám, naladím sa.
Premýšľam, čo som Vám ešte chcela...?
n.

Karol, Ferda a Ferda, Zlatko, Karel a Karel

Dokázali to! Jelenčekovia a sobíkovia sa v svete nestratili a všeličo tam dokázali. Pre tých, ktorí nestihli nastihli našu DIY výmenu nech sa páči defilé!

Ďakujem Janka, Lusy a Olív, že sme spolu mohli tvoriť, ste úžasné baby. Ďakujem aj všetkým čo naše počiny sledovali, a povzbudzovali nás svojimi krásnymi komentármi. 

Krásny víkend prajem a do tvorenia!

n.

Jankiny Ferdovia via Jane33

Lusyin Zlatko via Vrece nápadov

Olívkin Karel a Karel via Mode de Boulangerie

Môj Karol

Jelenie štvortvorenie - Karol

Napadlo ma to celkom spontánne. Sedela som tak raz nad svojou jeleňou farmou a premýšľam, čo teda s tým stádom. Obchádzam, hm, usrknem si z kávy, zase hm. Ako toto dopadne? Určite to skončí tak, že sa k žiadnemu tvoreniu nakoniec nedostanem, budem ich prekladať zo šuplíka do šuplíka a budú mi večnou pripomienkou veľkých plánov a žiadnej realizácie. Poznáte to. Lenže potom som si seriózne povedala, čo s nimi? Všetkých aj tak nikdy nepoužijem. Krátka úvaha nad tým ako to tu v blogovom svete žije a bola som rozhodnutá. Skúsila som osloviť tri úžasné bloggerky, či by mi s nimi náhodou nechceli pomôcť. A čo myslíte? Sú to bojovníčky, čo túto bláznivú tvorivú výzvu prijali a ja sa z toho veľmi, ale VEĽMI TEŠÍM. 

Najbližšie tri dni teda jednoducho musíte nakuknúť k Janke z blogu Jane33, Lusy z blogu Vrece nápadov a Olív z Mode de boulangerie. Každý deň, jeden projekt, aspoň jeden jeleň, a úžasný nápad. Všetky sú to baby šikovné, kreatívne a veľmi zapálené a ja sa cítim ako malá, keď sa neviem dočkať darčekov. Som zvedavá ako sa nášmu stádu v svete darí a viem, že to bude prosto skvelé. Najbližšie tri dni sa teda vidíme u nich. 

POZÝVAM VÁS!

No a ako dopadol ten môj parohatý projekt? Nazvala som ho Karol. A Karol aka moja kamoška J. mi dovolila si toto meno požičať. Vlastne neviem prečo Karol, ale bolo to prvé meno čo ma napadlo. Týmto sa ospravedlňujem všetkým Karolom, čo poznám, alebo ešte spoznám. Nie je to nič osobné chalani alebo J.

Stačilo celkom málo. Jedno staro nové zrkadlo z Ikea MALMA, za úžasných 19Skk. Áno, tak dlho som ho doma mala a prekladala ho zo šuplíka do šuplíka. Maliarska páska, štetec, biela a čierna temperka, kopírák a centrofixka. A samozrejme, aj Karol.

No a k celému príbehu? Len pár poznámok pod čiaru.

Osobne myslela som si že to bude hračka, malovala som pri krbe na dlažbe. Aby to dlho netrvalo a pekne schlo. Lenže schlo to až moc rýchlo! Ďalší kameň úrazu, keď mi došla voda v plechovke na tie farby. Vypila ju naša Xia! Dvakrát! Temperovú, najprv bielu potom tú sivú. Splašená hľadám od temperiek krabičku, uff netoxické. Rámček si rozmalovaný už ďalej trônil na stole. Pre istotu. Nie kvôli psovi, fakt. Druhý deň chcem domaľovať, a dotiahnuť detaily.  A na rámčeku slíž! No dobre nebol to slíž, ale prskance zo slepačej polievky, čo mal Betmen na večeru! Nieeeeee, toto ako dopadne! Dýcham, pomaly, v kľude. Pokračujem, nevzdávam to. A pri veľkom odhalení ani tá maliarska páska nepriľahla ako mala, teda nastala improvizácia. Maskujem, ale zachránil to až Karol na obojstrannej lepiacej páske. Dodal tomu šťavu. Uff. Zmákla som to. 

A teraz je to na Vás, čo vy na toto moje interaktívne zrkadlo hovoríte.

n.

Poklad

Poklad. Ležala dlho v krabičke, krásne zabalená. Vytiahla som ju a držala, obdivovala a hladkala. Napadlo ma len, celkom také malé art deco. Ale ono je to veľké! 

Predstavujem Vám, Ženy po kúpeli od Franiška Halamu. Design z 30-40tych rokov. Unikátna, mystická. Nechala som si ju doma u našich, a budem si po nej túžiť a keď zas prídem na návštevu budeme s maminou piť kávu v mojej izbe z hrnčekov s podšálkou, rozprávať sa, moje oči budú na túto krásu opäť utekať a budem si aj ochkať. Lebo tento pohľad sa mi nikdy neomrzí, je to láska. 

Nezabudnite zajtra, pokračujeme v malých dizajnérskych pokusoch,  a ja dokonca aj v tejto farebnej palete. Celkom štyri nápady na jednu tému Janka, Lusy a Oliv mi s tým pre Vás pomôžu. Tešte sa. 

n.

2 v 1/ Crossbody Bag

Veľmi praktická. Až som to vôbec nečakala ako perfektne sa podarila. Inšpirácia v časopise Diana Patchwork ešte z minulého roka? E. si ju vybrala a ja realizovala. Vybrala si sama farebnú kombináciu a proti manšestru ja som teda nemohla nič namietať, lebo sa mi s ním dobre kamaráti. Myslím, že si musím ušiť jednu tiež, keď som ju dokončila asi pol hodinu som v nej chodila po dome a premýšľala akú výhovorku si mám vymyslieť, aby som jej ju nemusela dať. Lebo na rameni vyzerá fakt dobre.

Aj keď strih je veľmi jednoduchý a vlastne to bola hračka, pár detailov som robila prvýkrát. Posunovateľné ucho a prechodové dierky. Pravda, Betmen musel s razidlom pomôcť, lebo to by som ja nedala. Takže vlastne aj Betmen je moja nová švadlenka! Okrem toho, že je obojstranná, karabínky sa dajú precvaknúť do vrchných prechodových dierok a tak vznikne fakt veľká veľká taška. Budúca mamina E. iste ocení. A keď nebude treba, priechodky tvoria pekný detail. No dobre dobre, už sa nejdem chváliť, je proste super. Bodka.

n.

Ruská Rozprávka/Russian Fairytale

Ruská rozprávka. Aj keď dnes pre našich hokejistov pod olympijskými kruhmi jedna skončila, táto deka a jej malá majiteľka si bude rozprávok užívať ešte dlho. Mimochodom, všimli ste si  motív Olympijského patchworkového quiltu na celých hrách?
Bola to jedna z tých prác, ktorá vzniká po ceste. Začalo to stredom a potom som už len prikladala jednu látku za druhou kým som nenašla to pravé. V podstate veľmi intuitívne ušitá, ale nakoniec som spokojná.
Stredový motív, som našťastie nemusela strihať sama. Dostala som už nasekané tvary Accuquilt, v tomto prípade v tvare obhryzeného jabĺčka a preto sa šilo vcelku dobre. Všetko sadlo ako malo, len tých špendlíkov! Na to ja veru nie som, ibaže nemala som inú možnosť. Je to prosto prplačka a k tomu zas tie krivky. Už do toho asi druhý krát nejdem, hoci je to efektné. Vyskúšala som, ďakujem, stačilo.
Druhá strana trochu exotická ruská tajga. Taká moja detská klasika 120x120, látky nové aj darované, jedna rozstrihaná matriošková perina. Tak nejak mám s týmto pôvodne posteľným prádlom ešte kopu iných plánov ako len vyspávanie. Som barbar keď strihám novú posteľnú bielizeň?

Keď už sme pri tých plánoch!
Budúci týždeň to tu tak inak ožije a ja sa už veľmi teším. Oslovila som svoje obľúbené bloggerky a spoločne sme na jednu tému tvorili. Som veľmi zvedavá, lebo aj keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Zatiaľ môžete prešmejdiť virtuálny svet Janky, Lusy a Oliv, príjemne sa u nich pobaviť a naladiť na budúci týždeň!
n.

Malá a milá

Malá šikovná sova. Dnes na rýchlo, mala som v pláne niečo iné. Také ruské. Hodilo by sa to k tomu dnešnému hokeju, ale nechcela som to tu dnes nechať opustené. Víkend som relaxovala, a triedila myšlienky. 

Nemám asi nadanie na krivky, lebo aj z kruhu spravím ovál, ale koho toho zaujíma keď splní svoju funkciu, že? Treba sa občas vrhnúť aj na nové skúšanie, v mojom prípade preverenie kvalít nového rezáka na kruhy. Je v pohode. Z obalu na sluchátka som ja spravila kľúčenku. Dá sa aj tak. Kto chce návod tu. 

Tak hor sa do nového týždňa!

n.